Dagmar Podmaková a kol.: 100 rokov Slovenského národného divadla (SND, Slovart 2024)
Divadlo maličkého sveta
Minulosť sú schody, po ktorých kráčame. Len nevieme kam.
Kultúrne povedomie tvorí kombinácia historických faktov, vnímania a porozumenia kultúrnych hodnôt, tradícií, spoločenských aj politických súvislostí a umeleckých prejavov. Je to schopnosť rozpoznávať, interpretovať a reflektovať kultúrne fenomény a ich vplyv na identitu, správanie a medziľudské vzťahy.
Slovenské národné divadlo oslavuje práve 105 rokov. Fakt, ktorý je – ako všetky narodeninové dátumy – výsledkom našej potreby veci usporadúvať v istých cykloch. Tie nám umožňujú návraty, zastavenia a zamyslenia sa nad tým, akú cestu sme prešli a čo v nás zanechala.
Keď pred pár mesiacmi vítal ešte vtedajší riaditeľ SND Matej Drlička publikáciu 100 rokov Slovenského národného divadla 1920 – 2020, hovoril aj o potrebe zachovania a kontinuity a zároveň o tom, že divadlo vždy zrkadlilo dobu. Aj s jej chybami, ideológiami či revolučným kvasom.
Knižná pocta našej prvej scéne 100 rokov Slovenského národného divadla (vydalo SND v spolupráci s vydavateľstvom Slovart) je výsledkom vyše desaťročnej práce kolektívu 35 spoluautorov pod vedením divadelnej vedkyne Dagmar Podmakovej a v mimoriadnej grafickej úprave Barbary Šajgalíkovej.
Činohra, opera a balet
Trojzväzkové vydanie je v tejto chvíli najlepšou historickou príručkou o Slovenskom národnom divadle a jeho význame pre budovanie kultúrneho povedomia Slovenska. Zároveň je ukážkou systematickej a kvalitnej práce na dokumentovaní diania v našej spoločnosti od budovania demokracie cez odvážne predstavenia tak počas prvého slovenského fašistického štátu, ako aj počas komunizmu. Divadlo vždy bolo miestom, kde sa sloboda cítila ako doma.
Prvý zväzok prináša prehliadku 50 inscenácií, ktoré sa stali legendárnymi míľnikmi – či už hovoríme o Tanci nad plačom Petra Zvona (uvedené v roku 1943), Sartrovej hre Diabol a Pán Boh z roku 1965, oslave zbojníckej slobody Na skle maľované (1974), či Tančiarni, ktorou divadlo pretancovalo do 21. storočia.
Každé hodnotenie divadelnej hry sprevádzajú informácie o realizácii, hercoch, dobové ohlasy, fotografie a vo viacerých prípadoch aj scénické ilustrácie. Autori sa snažili hru zasadiť do dobového kontextu a vďaka tomu je to čítanie viac než príťažlivé. Texty totiž cez divadlo hovoria o dobe.
Päťdesiatku činoherných predstavení dopĺňa tridsať operných a dvadsať baletných predstavení, ktoré tvoria druhý a tretí zväzok tejto výpravnej publikácie
Výnimočné v kontexte doby
Vízia lepšej spoločnosti by mala stáť na rovnováhe medzi tradíciou a inováciou – na schopnosti chápať minulosť, ale aj ju reflektovať a posúvať ďalej. Kultúrne povedomie teda nie je len pasívne dedičstvo, ale aktívny proces – dialóg medzi hodnotami, ktoré si nesieme, a výzvami, ktoré prináša súčasnosť.
Slovenské národné divadlo nie je mŕtva inštitúcia či kamenný pomník minulosti. Je to živý organizmus plný ľudských príbehov. Nielen tých, ktoré sme mali možnosť vidieť na jednotlivých scénach, ale ľudských príbehov tvorcov, režisérov, hercov, divadelníkov. Divadlo vždy bolo priestorom skúmajúcim naše emócie, miestom, kde sa nehovorí o pragmatických úlohách, ale o človečích besoch, pádoch a víťazstvách. Bolo to tak aj za najtemnejších čias a bude to tak aj v budúcnosti. Niet takej moci, ktorá by divadlu zakázala zobrazovať dobro a zlo tohto sveta.
Publikácia 100 rokov Slovenského národného divadla, aj keď hovorí o minulosti, hovorí jedným dychom aj o duchu divadla budúcnosti.
Martin Kasarda