Prašina: Kriedový panáčik
Čo ak by v meste, v ktorom žijete, existovala štvrť, v ktorej nefunguje elektrina a nechodí do nej ani MHD? Chodili by ste tam? A čo keby ste sa tam museli presťahovať? Nápad o celej časti mesta s úplne odlišným fungovaním predstavuje obrovský potenciál a dokazuje to aj komiks Prašina: Kriedový panáčik. Ide o samostatný príbeh zo sveta, v ktorom platia také odlišné pravidlá, až sa javí, ako keby sa v ňom zastavil čas niekedy na začiatku 20. storočia.
Nečakaný úspech a objav čítania
Keď sa v roku 2018 objavila prvá kniha o Prašine, asi si nikto nepredstavoval, že sa z nej v priebehu nasledujúcich troch rokov predá 50 000 kusov a získa si mimoriadnu obľubu u detských čitateľov. A to až do takej miery, že jej autor Vojtěch Matocha získal Cenu učiteľov za „prínos k rozvoju detského čitateľstva“. Je naozaj potešujúce, ak sa z ničoho nič objaví kniha motivujúca odložiť všetky smart zariadenia a venovať sa písanému textu. Obzvlášť, ak sú hlavnými postavami dievčatá a chlapci búrajúce stereotypy, o to viac si rozumejú, objavujú záhady a nenechajú sa odradiť dospelými v ich rozlúštení.
Fenomenálny úspech podnietil Vojtěcha Matochu k napísaniu ďalších dvoch dielov: Černý merkurit a Bílá komnata. Celá trilógia určite patrí medzi to najlepšie z dobrodružného žánru, čo je k dispozícii pre mladých čitateľov. Slovo „mladých“ sa dá určite rozšíriť ešte o mladšie aj staršie vekové kategórie, pretože ide o napínavé príhody so sympatickými postavami, ktoré sa musia konfrontovať s nepríjemnými udalosťami. Vo svojej kategórii bola Prašina nominovaná na viacero významných cien: Magnesiu Literu, Cenu Jiřího Ortena alebo Zlatú stuhu. Navyše Kriedový panáčik získal cenu Muriel za rok 2022 za najlepšiu kresbu.
V češtine vydáva tieto knihy vydavateľstvo Paseka a prednedávnom sa v slovenskom preklade Marty Maňákovej vo vydavateľstve Artforum objavil komiks predstavujúci súborné vydanie samostatného príbehu pod názvom Prašina: Kriedový panáčik. Prekvapivo temná atmosféra je pohlcujúca a čoskoro po uvedení do deja sa ukážu dôvody obľuby tohto fiktívneho, ale veľmi realisticky zobrazeného sveta. Postaral sa o to výtvarník Karel Osoha, autor znamenitých ilustrácií už v knihách, a svoju zručnosť naplno rozvinul vo vizuálnom stvárnení postáv aj špecifického mestského prostredia.
Ohnivá ochrana zanikajúceho priestoru
Vojtěch Matocha neváha použiť mysteriózne až hororové prvky alebo situácie, aké by sme očakávali skôr od trileru ako od detskej literatúry. Aj na tomto prístupe kombinujúcom rôzne spôsoby rozprávania a narábania s dejom vidieť, že detskí čitatelia neváhajú ponoriť svoju imagináciu do hlbších vrstiev literatúry, ak sú ponúknuté im prístupným jazykom. Čo je to však vlastne Prašina?
Predstava, že popri našom svete existujú aj iné, paralelné, tajomné miesta, v ktorých neplatia bežné pravidlá, je blízka predovšetkým špekulatívnej fikcii. O druhých mestách v „normálnych“ mestách písali napr. Neil Gaiman, China Miéville alebo Michal Ajvaz. Prechod do alternatívneho mesta v ich dielach však býva spojený s určitými ťažkosťami, čo ich odlišuje od Prašiny, štvrte v Prahe, kde v pôvodnom príbehu nefunguje elektrina, no v Kriedovom panáčikovi už áno. Je to osídlenie akoby zamrznuté v čase pred nástupom modernej urbanizácie. Platia tu princípy typické pre uzavreté komunity: neformálna sociálna kontrola, podozrievavosť voči „cudzincom“, to znamená voči tým, ktorí nie sú obyvateľmi štvrte, určitý systém dorozumievania, akému rozumejú len zasvätení, teda práve príslušníci „kmeňa“ Prašiny.
Vývoju sa však nedá uniknúť, o čom sa presvedčia aj hrdinovia Kriedového panáčika. Vonkajší svet sa prejavuje hlavne ničením: výrubom legendárneho stromu, zbúraním kostola… To sa však nie všetkým páči a objaví sa postava v dlhom plášti s lampášom, ktorá podpaľuje miesta, kde sa stretávajú ľudia, napr. nákupné centrum. Vzdor musí byť potlačený, a preto polícia začne postupovať v Prašine represívne, čo vyvolá len ďalší odpor. Hlavná postava Vašek pracuje, resp. brigáduje práve na polícii a vidí z prvej ruky pátranie po tajomnom podpaľačovi.
Temný tón modernizačných zmien
Vašek je mladý človek plný pochybností. Žije v podnájme, pretože nemá rodičov, musí sa postarať o seba sám, no nemá ani priateľov, ktorým by sa mohol zdôveriť s pochybnosťami aj s drobnými každodennými radosťami. Obáv je v jeho živote oveľa viac ako potešenia, čo je príznačné pre vek úzkostí, ako býva súčasnosť niekedy označovaná. Trpia nimi koniec koncov aj ďalšie postavy, čo pridáva komiksu temnú náladu. O ňu sa postaral Karel Osoha s pochmúrnym zobrazením mesta. Dej sa navyše odohráva často v noci, počas dažďa, pôsobivo sú nakreslené aj interiéry: vnútro kostola, pivnice, vnútrobloky, námestia s chabým osvetlením.
Aj výrazy tvárí odrážajú veľa napätia: melancholický Vašek sa takmer nikdy neusmieva, vidno, že veľa premýšľa: o sebe, o svojom okolí, o vlastnej úlohe v širšom rozprávaní, v akom sa ocitol. Zodpovedajú tomu aj celé strany bez jediného slova. Prítomné sú aj rýchle akčné sekvencie, dynamika kresby je tu výborne zachytená napr. v scénach podpaľačstva alebo útekov. Policajné vedenie je zase zosobnenie prísnosti, strohosti a povýšenia dodržiavania zákonov nad spravodlivosťou.
Obyvatelia Prašiny sú zas plní obáv, neistoty z budúcnosti, no aj hnevu nad ignoranciou zástupcov mesta nerešpektujúcich ich svojský spôsob života. Rôzne aspekty komunikácie tu hrajú mimoriadnu dôležitosť a tam, kde sú slabí jednotlivci zahnaní do kúta, nasleduje ich jeden z mála efektívnych nástrojov: protestné zhromaždenie. Aj chudobní ľudia majú svoje sny a jeden z nich je, že raz budú konečne vypočutí. A pritom by so zmenami za istých okolností aj mohli súhlasiť, len sa s nimi treba empaticky rozprávať.
Kriedový panáčik na hlbšej úrovni ukazuje konflikt veľkých modernizačných zmien v mestách s odolnosťou proti týmto zmenám. Developeri a zástupcovia mestských politík vnímajú svoje pôsobenie ako prospešné pre celú spoločnosť, no pre niektoré komunity to prináša hlavne strach z budúcnosti. Ľudia majú k priestoru, v ktorom vyrástli, silné emocionálne väzby, necitlivé narábanie s nimi im prináša ťažkosti, nevedia sa úplne vyrovnať so stratou identity viažucej sa k vlastnej minulosti. Preto bude čítanie Prašiny blízke každému, kto videl v obľúbenom meste búranie domov nahradených inými stavbami, napr. výškovými budovami, vystavaním supermarketov na lúkach, asfaltovaním nových ciest na miestach, kde sa predtým ľudia radi prechádzali.
Akceptovať zmenu alebo obraňovať slabých?
Kriedový panáčik je prekvapivý práve pre morálne konflikty, aké sú v ňom zobrazené. Je zrejmé, že autori stoja na strane Prašiny, sveta krehkého a za istých okolností rýchlo podliehajúceho zániku, resp. zmene. Aj Vašek vidí, že nie každá zmena je nevyhnutne zlá, uzavretá komunita vie byť odmietajúca k novinkám už len z princípu. No jeho hlavný objav spočíva v uvedomení si, že slabí potrebujú svojho hovorcu, človeka schopného upozorniť na problémy menšiny a môže sa to prejaviť v pripisovaní až nadprirodzených vlastností takémuto človeku.
Z uvedeného vyplýva, že komiks môže otvoriť deťom, resp. mladému čitateľstvu témy, o ktorých doteraz nemuselo premýšľať, napr. vnímanie mesta, malých komunít v ňom, postavenie vylúčených ľudí, ktorí musia akceptovať rýchle zmeny, hoci to môžu vnímať ako nátlak. Vizuálne sugestívne dielo ukazuje, ako dokáže naivita dospieť k premyslenému konaniu na ochranu slabých.
Ján Blažovský