Elizabeth Strout: Povedz mi všetko (prel. Lucia Halová, Inaque 2025)
Aká zvláštna vec je moc života
Elizabeth Stroutová, držiteľka Pulitzerovej ceny za román Olive Kitteridgeová, nie je slovenským čitateľom neznáma. Vydavateľstvo Inaque publikovalo viacero jej románov, okrem iných aj štyri knihy o Lucy Bartonovej. Našťastie pre fanúšikov tejto hlboko ľudskej série, Lucy ešte nepovedala posledné slovo a autorka napísala ďalšiu knihu s názvom Povedz mi všetko. Román je zaľudnený rôznymi postavami z predchádzajúcich autorkiných diel, môžeme sa posadiť k Olive, potriasť si pravicou s Bobom Burgessom, kývnuť na pozdrav Williamovi, ale najmä, opäť sa porozprávať s Lucy.
Stroutová je majsterkou v prelínaní príbehov a vynikajúcou rozprávačkou. Do románu citlivo zakomponovala rôzne svetové udalosti, napríklad nedávnu pandémiu či zmienky o vojne na Ukrajine. Všetko sa snúbi s intímnym prežívaním jednotlivých postáv. Jedným z najvýraznejších znakov Stroutovej próz je psychologická precíznosť v budovaní charakterov. Ona nevytvára postavy v tradičnom zmysle slova, žiadne štylisticky dokonalo vystavané figúry, ale ľudí, ktorí by mohli byť našimi príbuznými, susedmi, priateľmi, láskami… Ich životné osudy intenzívne rezonujú s našimi vlastnými skúsenosťami. Autorka aj každej vedľajšej postave venuje aspoň jeden moment, v ktorom môže zažiariť. A to je vzácne.
V Crosby sa vždy niečo deje
Vraciame sa do mestečka Crosby v štáte Maine a stávame sa svedkami tichých životných tragédií, drobných zázrakov, dojímavých stretnutí, silných príbehov aj zločinu, ktorý v zdanlivo idylickom meste nik nečakal. Okrem Lucy Bartonovej je ústrednou postavou jej vrúcny priateľ Bob Burges, právnik na dôchodku. Po vražde miestnej obyvateľky sa stáva obhajcom jej syna, ktorý je hlavným podozrivým. Bob si nie je istý vinou či nevinou, ale k obžalovanému cíti akúsi náklonnosť, súcit, rozumie mu vďaka vlastnej tragickej skúsenosti, a preto sa snaží viac, než by sa možno usiloval iný právnik.
Paradoxne vražda – potenciálne hlavný hýbateľ deja – sa dostáva do úzadia, tvorí kulisu pre skúmanie ľudských reakcií na tragédiu. Lucy s Bobom vedú dlhé rozhovory o všeličom. Bob nie je žiadny hrdina, nemá ambície zachraňovať svet. Je to tichý svedok cudzej bolesti, ktorú dokáže absorbovať, podľa Lucy je „pojedačom hriechov iných“, dobrák od kosti, ktorý si nesie ťažké bremeno viny z detstva. Prostredníctvom rozhovorov sa možno dokáže ťarchy zbaviť. Lucy je spisovateľka, rada načúva príbehom iných, niekedy dokáže poradiť, inokedy stačí, že je pozorná poslucháčka, ktorá toho v živote zažila možno až priveľa, a ten druhý cíti, že mu rozumie. Vie to Bob, pre ktorého je oporou, zrkadlom aj výzvou, a spozná to aj svojská Olive Kitteridgeová žijúca v domove dôchodcov. S Lucy si rozprávajú príhody, oživujú zabudnuté identity rôznych ľudí a cez ne definujú ľudskú hodnotu. Zamýšľajú sa nad otázkou: Aký zmysel má život hocikoho z nás?
Ďalšou dôležitou témou románu je láska. Rôzne podoby lásky, od priateľskej cez mileneckú až po rodičovskú. „Láska prichádza v najrozličnejších podobách, ale vždy je to láska. Ak je to láska, je to jednoducho láska.“
Beznádej nemá miesto
Stroutovej štýl je zdanlivo jednoduchý až strohý, nepoužíva ohurujúce metafory, je skôr minimalistka, a aj tak dokáže zopár vetami dostatočne opísať prostredie a navodiť atmosféru. A v tejto jednoduchosti sa skrýva jej dokonalé majstrovstvo. Skladá vetu za vetou, akoby sedela vedľa nás a rozprávala priamo nám. Aj keď často píše o traumách, osamelosti, stratách a zlyhaniach, nikdy nenecháva čitateľa v beznádeji. Hoci svet nie je ideálny, stále existuje možnosť porozumenia a empatie.
Elizabeth Stroutová znova dokazuje, že netreba mohutné výbuchy, aby mohol príbeh otriasť čitateľom. Jej sila spočíva v panoptiku postáv, v hlboko ľudskom písaní o malých veciach, vine, pamäti, odpustení a nádeji. Povedz mi všetko je román, ktorý nás pozýva na návštevu k ľuďom, ktorých príbehy nás chytia za srdce, a kde sa medzi slovami ukrýva to najcennejšie.
Ivana Zacharová
Elizabeth Strout: Povedz mi všetko (prel. Lucia Halová, Inaque 2025)