Novinár a publicista Erik Tabery je jedným z posledných novinárskych mohykánov serióznej tlače v Česku. Úspešne vedie rešpektovaný mienkotvorný týždenník Respekt. Jeho kniha Nestratiť sa sama sebe je veľký knižný rozhovor, v ktorom sa pani prezidentka úprimne otvorila.
Prečo ste sa rozhodli prerozprávať príbeh pani prezidentky práve jej slovami?
Dôvodov bolo niekoľko. Myslím, že hneď na začiatku treba povedať, že ma veľmi zaujímajú slovenské dejiny, spoločnosť a politika. Aj preto, že mi prekážalo české pohŕdanie slovenskou inakosťou, keď sme boli v rovnakom stave. Tak som sa dostal k rozhovoru s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou pre Respekt. A zaujalo ma, ako otvorene sa snaží premýšľať o politike a svojej úlohe v nej. Ak mám byť úprimný, v Českej republike som sa s ničím podobným nestretol. Vedel som, že to môže byť zaujímavá kniha, v ktorej zachytím svet politiky aj pre ľudí, ktorí sa o politiku veľmi nezaujímajú. A kľúčovým rozmerom bola pre mňa téma žien v politike a vo verejnom priestore. Považujem to za veľmi dôležitú tému pre spoločnosť, pretože to, čo ženy zažívajú v médiách, politike, mimovládnych organizáciách, nesmieme brať ako normu.
Prekvapila vás niečím počas rozhovorov?
Prekvapila ma jej otvorenosť. Nechcem prezradiť obsah, ale myslím si, že prvé stránky čitateľa prekvapia. Existujú informácie, ktoré sú akýmsi kľúčom k jej rozhodovaniu. Interview prebiehali dva roky, bolo ich veľa a vždy som sa snažil dohodnúť termín tak, aby sme sa mohli rozprávať štyri hodiny v kuse. Čo samozrejme nie je pre hlavu štátu jednoduché. Ale bolo to nevyhnutné pre formu knihy. Prvá polhodina bola takmer vždy všeobecnejšia, ale len čo sme sa ponorili do dialógu, diskusia nadobudla hĺbku, často takmer filozofickú. Preto bolo nevyhnutné mať časopriestor. Ale niekedy sme sa stretli na kratší čas, pretože bolo dôležitejšie porozprávať sa po dôležitej udalosti. Napríklad po vražde v Teplárni alebo po voľbách.
Sú vo vašich archívoch nejaké odpovede, ktoré by boli z nejakého dôvodu príliš citlivé a ktoré pani prezidentka nechcela zverejniť?
Pri schvaľovaní knihy takmer vôbec nezasahovala do odpovedí, ktoré sa týkali jej. Urobila niekoľko drobných zmien, ale bolo to na miestach, ktoré neboli pre knihu podstatné. Hneď na začiatku rozhovorov som pani prezidentke povedal, že ak bude príliš zasahovať do odpovedí počas schvaľovania, radšej to nezverejním. Nechcel som umelú knihu. Našťastie sa tak nestalo. Čitateľ tak sleduje vrcholovú političku, ktorá je silná a krehká zároveň, sebavedomá a pochybovačná, a predovšetkým milujúcu matku a ľudskú bytosť všeobecne, ktorá sa snaží vyrovnať s úlohou, ktorú má. Samozrejme, niektoré pasáže som vyhodil, ale bolo to len preto, že rušili tempo knihy, alebo som sa nepýtal dobre.
Čo považujete za najcennejšie na pani prezidentke? Čo pre nás, na Slovensku, zmizne jej odchodom? Bude to podobné odchodu Václava Havla, teda strata morálnej autority?
Zastávam prístup, že každý z nás je v určitom ohľade nahraditeľný. Ak nie, niečo nie je v poriadku. Ale o jednej veci nepochybujem, že Slovensko malo prezidentku, ktorá nechcela, aby jej slúžil štát, ale aby ona slúžila štátu. Možno až príliš, pretože si nenechala žiadny priestor pre seba. A z jej odpovedí je jasné, ako veľmi miluje Slovensko a jeho občanov. Keď hovorila o ich obavách, nebola to predstieraná empatia. Je zaujímavé, že spomínate Václava Havla, pretože si myslím, že jeho najväčšia sila bola, keď skončil. Je to paradoxné, ale jeho prístup k politike, občanom, právnemu štátu… dnes rezonuje silnejšie ako predtým. Môžete na ňom stavať. Možno sa to stane aj so Zuzanou Čaputovou. Do politiky vstupovali aj odchádzali ako slušní ľudia. Nie každý sa tým môže pochváliť.
Predsa len, ste novinár, ktorý sleduje slovenské dianie „zvonka“. Predpokladám, že sa vám v knihe nepodarilo zachytiť obdobie po zastrelení premiéra. Čo nás podľa vás čaká na Slovensku?
Áno, kniha už bola v tlači v čase atentátu. A je zaujímavé vidieť v knihe obrovský rozdiel vo vyjadrení Roberta Fica a jeho kolegov o prezidentovi a naopak. Nikdy nebola osobná a počas nášho rozhovoru neustále opakovala, že nenávistný jazyk môže prerásť do fyzickej nenávisti. Ako novinár, samozrejme, veľa myslím na svojich kolegov. Mimochodom, vždy, keď som na Slovensku, žasnem nad tým, aké dobré sú noviny ako SME a Denník N. Nádej vidím aj v tom, že vďaka vám nebudú ľudia v tomto ťažkom období sami.
Martin Kasarda