Orgazmus je radosť a sloboda
Táto kniha môže pre vás byť šokujúca rovnako ako fascinujúca. Príťažlivá, rúcajúca mnohé tabu, príjemná i provokatívna. Jej čítanie môže byť pre mnohé čitateľky oslobodzujúce, mnohých čitateľov môže pobúriť.
Vynikajúca britská herečka Gillian Anderson knihu Túžba (prel. A. Vargovčíková, Ikar 2025) vlastne nenapísala, ale vymyslela. Stalo sa to počas jej prípravy na úlohu psychiatričky a doktorky Jean Milburnovej, ktorú stvárnila v úspešnom netflixovskom seriáli Sex education.
Príbeh za knihou je jednoduchý: po čom ženy túžia, čo by chceli zažiť v oblasti erotiky? O čom v skutočnosti fantazírujú? Ako si predstavujú to, čo sa volá sex?
Radosť
Kniha Túžba je vlastne zbierkou listov. „,Milá Gillian‘ bola výzva pre ženy, aby sa podelili o svoje erotické fantázie, myšlienky a pocity, ktoré mnohé z nás nosia v hlave, no zriedkavo o nich hovoria nahlas,“ píše autorka v úvode knihy na vysvetlenie.
Hovoriť o ženských erotických fantáziách je výrazne tabuizovaná téma, veď ženy majú byť podľa spoločenskej predstavy tie menej sexuálne než muži, tie, ktoré sa skôr boja predátorov, než by snívali o nezáväznom sexe v trojici, lesbických radovánkach či fetišoch. To je predsa svet obmedzeného mužského pornomozgu, nie?
Lenže Gillian Anderson pri príprave svojej úlohy a pri štúdiu materiálov začala byť zvedavá. Je chuť na sex či radosť z orgazmu čosi, čo je vlastné len mužom? Alebo ak ženy zažívajú rozkoš, majú sa za to hanbiť? Spovedať, neužívať si to? O čom fantazírujú?
Výsledok výzvy samotnú autorku projektu prekvapil. Do redakcie prišli tisíce listov žien, ktoré sa priznávali k svojim túžbam, erotickým snom, sexuálnym predstavám a zážitkom. Kniha predstavuje, prirodzene, pod rúškom anonymity, výber tých najzaujímavejších listov tematicky usporiadaných do viacerých okruhov venujúcich sa fantáziám, drsnosti, lesbickým snom, zvláštnostiam, nehe či nenásytnosti. Autorkami sú ženy, ktoré sú v dlhodobých vzťahoch aj single, s bisexuálnymi skúsenosťami i fetišistickými sklonmi, panny aj skúsené staršie dámy.
V drvivej väčšine sa ženy delia so svojimi fantáziami ako s čímsi, čo je radostné, napĺňajúce a obohacujúce.
Sloboda
Pre niekoho môže byť naozaj šokujúce poznanie, že ženské erotické fantázie sú veľmi často explicitné. To, čo sa neraz hyperbolizovalo ako mužské myslenie o penisoch a posadnutosti sexom, sa ukazuje, že môže byť úplne spokojne vlastné aj ženám. Právo na rozkoš je zároveň právom na vlastné telo a vlastnú slobodu.
Čítanie fantázií je fascinujúce aj preto, že bez hanby ukazuje svet, v ktorom je orgazmus prirodzene doma a telesnosť nie je hriechom. Pisateľky listov sa neraz priznávajú, že fantázie, o ktorých píšu, sú pre ne intímne, často sa s nimi zdôverujú vôbec prvýkrát, anonymne, ale verejne. Považujú možnosť hovoriť o svojej sexualite ako za krok uvedomenia si vlastnej identity.
Život nie je čierno-biely ani vo svete sexuálnych fantázií, ani v realite. Viaceré príbehy ukazujú, že bisexualita (alebo masturbačné fantazírovania o nej) je prirodzenou súčasťou mnohých životov a snov. Ale aj to, že prudérnosť stále deformuje ženy vo viacerých náboženských konfesiách. Kontrola sexuality, jej tabuizácia, oddeľovanie radostných telesných zážitkov od života je zväzujúca.
Aj keď listy sú primárne plné veľmi šteklivého obsahu a fantázií, ktoré občas nemajú ďaleko k explicitnej erotike, nie je to len rozprávanie o telesných šťavách. Ukazuje oslobodzujúcu sa sexualitu, ktorá – či chceme, alebo nechceme – je jednou z kľúčových formotvorných oblastí života každého z nás. Keďže kniha Gillian Andersonovej Túžba je explicitne erotickým čítaním, môže u prudérnejších čitateliek a čitateľov vzbudzovať aj zahanbenie. Alebo môže priniesť radosť a oslobodenie. Nech vám čitateľský zážitok prinesie to druhé.
Martin Kasarda