Haruki Murakami: Nórske drevo (prel. Dana Hashimoto, Slovart 2026)
Krehký portrét dospievania, lásky a smrti
Haruki Murakami sa svetovej pozornosti dočkal mnohými dielami, no práve Nórske drevo je označované za jeho najznámejší a zároveň najkontroverznejší román. Rozprávanie sa nenesie na vlnách magického realizmu, s ktorým je autor často spájaný, ale ponúka čistý, surový portrét dospievania, lásky a smrti, ktorý dokáže silno zasiahnuť čitateľa a dlho po dočítaní v ňom rezonuje. Je to kniha, ktorá bolí, ale aj ukazuje, že strata môže byť tichou životnou učiteľkou.
Román sa zároveň dotýka otázky duševného zdravia a depresie – témy, ktorá bola v čase vydania knihy v japonskej kultúre tabu. Murakami však pristupuje k týmto otázkam citlivo a bez prehnanej sentimentality, čím ich otvára pre diskusiu aj dnešnému čitateľovi.
Dospievanie poznačené smrťou
Hlavným hrdinom je študent Toru Watanabe, ktorý je v sedemnástich rokoch konfrontovaný so samovraždou najlepšieho priateľa. Smrť Kizukiho zasiahne rovnako intenzívne aj ich spoločnú kamarátku Naoko. Táto strata sa stáva kľúčovým bodom nielen príbehu, ale aj Toruovej identity.
Murakamiho postavy nie sú nositelia dramatických činov, ale krehké bytosti, ktoré sa môžu pod ťarchou straty rozlámať na kusy. Toru Watanabe pôsobí miestami veľmi pasívne, no jeho správanie odráža generáciu mladých ľudí konca šesťdesiatych rokov, dezorientovaných medzi spoločenskými otrasmi a osobnou prázdnotou. Naoko je tichá, hĺbavá a predovšetkým zraniteľná. Je možno najkrehkejšou Murakamiho hrdinkou vôbec. Nie je symbolom „tragickej ženy“, ale zosobnením ticha, ktoré zostáva po smrti. Jej identita sa rozpadá rovnako nenápadne ako jej reč – v náznakoch, medzerách, prerušovaných vetách. Toru a Naoko sú prepojení putom vytvoreným zo zmesi lásky a neustálej prítomnosti smrti. Smrť sa tiahne celým príbehom, je ako kúdol dymu, ktorý sa prepletá medzi vetami. Murakami však smrť neprezentuje ako protiklad života, ale ako jeho neoddeliteľnú súčasť.
Práve tento meditatívny prístup k smrti odlišuje Nórske drevo od mnohých iných románov o dospievaní. Nejde o vzburu proti svetu, ale o pomalé prijatie jeho krehkosti.
Protipólom Naoko je Midori – impulzívna, otvorená, miestami provokatívna Toruova spolužiačka. Kým Naoko sa pod ťarchou minulosti rozpadá, Midori sa napriek nej rozhoduje žiť, kým Naoko stanovuje hranice ticha, Midori žije v rytme pohybu a okamihov. Obe mladé ženy formujú Toruovu osobnosť a nútia ho rozhodnúť sa medzi nostalgiou minulosti a možnosťou budúcej radosti. Láska v Nórskom dreve nemá podobu romantického naplnenia. Je neistá, telesná, často rozpačitá. Vzťah Torua a Naoko je poznačený minulosťou, spomienkou na Kizukiho. Láska tu splýva so smútkom; je viac pietou než radosťou. Naopak, vzťah s Midori je dynamický, miestami až surovo priamy. Murakami kladie otázku: Je možné milovať bez toho, aby sme zrádzali minulosť? Toruova nerozhodnosť nie je slabosťou, ale dôsledkom uvedomenia si, že každé rozhodnutie znamená stratu inej možnosti.
Samota a osamelosť
Osamelosť prítomná v románe je aj psychologickým stavom, aj priestorom. Tokio šesťdesiatych rokov nepôsobí ako pulzujúca metropola, ale ako anonymná kulisa. Internátne izby, sanatórium v horách, prázdne byty, daždivé ulice – autor buduje prostredie, ktoré izoluje. Postavy sa síce stretávajú, rozprávajú, milujú, no ich vnútorný svet zostáva nepreniknuteľný.
Murakamiho osamelosť nie je vznešená osamelosť básnika, ale tichá, každodenná izolácia jednotlivca, ktorý si uvedomuje, že medzi jeho vnútrom a svetom existuje medzera. Názov knihy odkazuje na pieseň skupiny The Beatles, ktorá sa ako leitmotív tiahne celým príbehom. Je spojením medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi stratou a kýmsi, koho sme mohli milovať len ako tieň vlastnej mladosti. Nórske drevo je román o tom, že každá láska v sebe nesie stopu straty, a že každá strata nás núti nanovo definovať, čo znamená žiť. Murakamiho jazyk je zdanlivo jednoduchý, no pod povrchom vibruje jemná melanchólia, ktorá pretrváva ešte dlho po dočítaní poslednej strany.
Ivana Zacharová
Haruki Murakami: Nórske drevo (prel. Dana Hashimoto, Slovart 2026)