20. storočie v čínskych dejinách očami troch žien
Medzinárodný bestseller preložený do 40 jazykov s názvom Divoké labute napísala britská autorka pochádzajúca z Číny. Jung Chang na vlastnej koži zažila väčšinu desivých udalostí z obdobia Maovej Číny a podala o tom excelentné svedectvo.
„Ôsmeho augusta dostala škola mojej mamy príkaz ísť do svätyne modliť sa za víťazstvo Japonska. Nasledujúci deň vstúpili do Mandžukua sovietske a mongolské vojská. Miestnych potešila správa, že Američania zhodili na Japonsko dve atómové bomby. Nasledujúce dni neustále prerušovali letecké poplachy, zastavilo sa aj vyučovanie v školách,“ píše na strane 87 knihy Divoké labute (Ikar 2024) čínska spisovateľka Jung Chang. Ťažko nájsť pasáž, ktorá by viac vystihovala štýl autorky, ktorá od roku 1978 žije vo Veľkej Británii a svetovo sa preslávila tromi knihami – už spomínanými Divokými labuťami a knihami Velká sestra, malá sestra, rudá sestra (Ikar CZ 2021) či Mao. Příběh, který možná neznáte (Beta – Dobrovský 2006, napísala ju spolu s manželom, historikom Jonom Hallidayom).
Jednu z kľúčových udalostí 20. storočia, zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, „vyrieši“ Jung Chang jednou vetou v 600-stranovom texte. A pritom to vôbec neprekáža, čitateľ nemá najmenší pocit, že by bol o niečo ukrátený, lebo tá porcia viac či menej komplexných dejín Číny v 20. storočí, akú ponúkla autorka cez prizmu príbehu jednej rodiny, je nesmierne výživná a faktograficky neuveriteľne bohatá. Formuláciou „malé dejiny vo veľkých dejinách“ sa zvyčajne glosuje tento žáner – avšak na Changovej text platia dejiny aj malé, aj veľké, lebo jej rodičia a starí rodičia neboli celkom obyčajní Číňania, ale patrili k mocenskej elite počas viacerých politických a mocenských období čínskych dejín. A záznam osudov autorkinej rodiny prinajmenej od Maovho kultu osobnosti a tzv. kultúrnej revolúcie sa mimoriadne precízne orientuje aj vo vyšších poschodiach politiky, nielen v jej regionálnych a personálnych dosahoch na milióny obyvateľov Číny, s koncentráciou na autorkinu rodinu.
Autorka v doslove knihy spomína, aj ako sa táto kniha zrodila, počas pobytu vo Veľkej Británii, keď ju prvýkrát navštívila jej mama a okrem rozhovorov zoči-voči jej zanechala aj 60 hodín nahrávok.
Tri ženy v súkolesí dejín
Divoké labute sú fascinujúcim čítaním o reálnom živote (rodiny) troch žien v súkolí veľkých aj malých historických udalostí – autorkina babička bola konkubínou vojenského diktátora, mama bola manželkou komunistického funkcionára, ktorého napokon zomleli kruté stranícke boje počas panovania Mao Ce-Tunga, a Jung Chang si prešla tiež osobným peklom v rôznych pracovných táboroch či na vidieku počas tzv. prevýchovných pobytov. To, ako sa napokon dostala z úplného spoločenského dna ako dcéra politického väzňa, že prešla rôznymi socio-profesijnými etapami života ako ro¾níčka, takzvaná bosá lekárka, robotníčka a elektrikárka, až ju napokon prijali na S’-čchuanskú univerzitu a neskôr dostala zahraničné štipendium vo Veľkej Británii, je sceľujúcou líniou celého románu, vrcholiacou pochopením politického procesu v Číne a poznaním, akým monštrom bol Mao a jeho politickí spojenci.
Prepojenie autobiografického románu s historickou freskou autorke umožnilo nesmierne autenticky zaznamenať množstvo historických udalostí, osobných aj sociálnych tragédií, glosovať dramatické a tragické obdobia čínskych dejín, či už ide o vojny svetové aj občianske, hladomor, zverstvá tzv. kultúrnej revolúcie a vyrovnávanie si účtov na všetkých poschodiach čínskej politiky. Changovej román je nabitý toľkými akciami aj detailmi čínskeho života v 20. storočí, akým nemá šancu sa vyrovnať žiadny fiktívny triler či horor.
Mao, ako ho nepoznáte
Toto poznanie a manželský zväzok s historikom Jonom Hallidayom ju napokon priviedli k zámeru po Divokých labutiach napísať knihu o Maovi: „O Maovi som sa rozhodla napísať, lebo ma fascinuje. Ten muž vládol celému môjmu životu v Číne a opantal aj životy mojich spoluobčanov, ktorí tvoria štvrtinu svetovej populácie. Bol takisto zlý ako Hitler či Stalin a ublížil ľudstvu prinajmenšom rovnako ako oni. Svet však o ňom dosiaľ vie až prekvapivo málo. Kým dvoch európskych diktátorov odsudzuje celá planéta, na Maovej reputácii je dodnes zarážajúco málo škvŕn – o dosť menej, ako by si za svoje hrôzostrašné zločiny zaslúžil. A to už je takmer tri desaťročia mŕtvy,“ napísala v doslove Divokých labutí Jung Chang. To je však už úloha pre úplne iný text či pre sľúbený rozhovor.
Róbert Kotian
Jung Chang: Divoké labute. Tri dcéry Číny (prel. Natália Tyšš Rondziková a Igor Tyšš, Ikar 2024)