Poetické bludisko obrazov a symbolov
Komiks sa ako médium od svojho vzniku usadil v kultúrnom vedomí predovšetkým ako forma populárnej zábavy – často je spájaný najmä so superhrdinskými príbehmi, humornými stripmi alebo s ľahko čitateľnými kultúrnymi kódmi. Postupne sa v ňom objavili diela so značnou umeleckou hodnotou a na okraji žánru sa nevyhnutne vytvorila paralelná línia experimentálneho komiksu, ktorý vedome porušoval pravidlá, odmietal lineárnosť, opúšťal tradičný príbeh a otváral dvere k abstrakcii, absurditám a vizuálnej poézii. Týmto jazykom sa prihovára čitateľstvu aj Pošta No. 1, uhrančivé výtvarné dielo vyžadujúce trochu odlišný prístup, ako sme pri komiksoch zvyknutí.
Čítanie ako dialóg s dielom
Kratší priestor umožňuje umelcom zvoliť inovatívny prístup k znázorneniu zvolenej témy a experimentovať s obsahom aj s formou rozprávania. Práve takýmto výtvorom je Pošta No. 1 dvojice autorov: Jany W. Petrovej a Jána Kurinca. Sám Ján Kurinec na svojom webe tvrdí, že komiks „Pošta No. 1 je takým typom príbehu, ktorý doslova zvádza k tomu, aby si ho každý čitateľ interpretoval podľa seba“. A hoci ďalej píše, že nesúhlasí s tým, aby boli diela svojvoľne vysvetľované, predsa len je čítanie a vnímanie diela istým spôsobom skôr dialógom s týmto dielom ako s autorom, dovoľme si preto do takéhoto dialógu vstúpiť aj s rizikom, že tu budú ponúknuté názory, s ktorými autori nemusia súhlasiť.
S tvorbou výtvarníka Jána Kurinca sme sa už mohli stretnúť napr. pri knihách Najznámejšie experimenty v psychológii (v spoluautorstve s Vierou Bačovou) alebo Najznámejšie experimenty vo fyzike (v spoluautorstve so Samuelom Kováčikom). Jeho rozsiahlejšia tvorba zahŕňa plagáty, ilustrácie, obálky aj knižný dizajn. Jana W. Petrová pôsobí ako copywriterka a jazyková korektorka, na komikse spolupracovala ako autorka príbehu.
Dlhá cesta za splnením úlohy
V rozsiahlom univerze komiksových diel existuje aj experimentálnejšia dimenzia a v tomto zmysle môžeme vnímať aj Poštu No. 1 ako výsledok snaženia preskúmať rôzne spôsoby rozprávania a vizuálneho zobrazenia. Nachádzame tu hru s významami a až akýsi chaos typický pre dadaizmus, akoby scény medzi sebou niekedy vôbec nekomunikovali. Pritom sa dej začína zdanlivo lineárne: hlavná postava pracuje ako kuriérka na trase Zem – Mesiac. Dostane objednávku na vyzdvihnutie zásielky, pričom niekde uprostred skál ju čaká postava oblečená ako kráľ a odovzdá jej list. Cesta naspäť sa však skomplikuje a spolu s hlavnou postavou sa vydávame na snovú púť fantastickou krajinou aj do hlbších sfér vedomia.
V knihe sa táto cesta prejavuje na dvoch úrovniach. V textovej sme svedkami spočiatku priamočiareho rozprávania, z ktorého sa však čoskoro vytráca logika, nahrádza ju absurdita a až nezmyselné dialógy. Komunikácia sa síce odohráva medzi dvomi bytosťami, ale každá vedie vlastný monológ, prejavujú sa v ňom úzkosti, vzdor, odhodlanie, strach. Nečakané zvraty zase pripomínajú prvky dadaizmu, v texte sa tiež objavuje úzkosť zo smrti a pominuteľnosti, nie je isté, či postava zažíva psychózu, keďže sa jej zjavujú rôzne bytosti. Aj cez ponor do vnútorného sveta a až krízy identity sa dajú identifikovať odkazy na rakúsky expresionizmus.
Slová, ktoré v tradičnom komikse vedú príbeh, sú tu nahradené sériami obrazov, ktoré komunikujú metaforicky, rytmicky alebo znepokojivo ticho. Vizuálny jazyk sa stáva plnohodnotným nositeľom významu. V Pošte No. 1 sa text nachádza síce bežne, ale zároveň nám neponúka práve tie informácie, ktoré by sme potrebovali na presné porozumenie deja.
V súvislosti s textom treba spomenúť ešte jeden pozoruhodný aspekt knihy, a to rôznorodé využitie typografie. Pracuje sa tu so širokou variabilitou písma: nájdeme v nej ručne písané nápisy, pečiatky, možno staré pohľadnice alebo listy, rôzne koláže. Kolážovitý efekt narúša klasickú čistotu komiksových panelov – medzi čitateľstvo a postavy sú vložené ešte ďalšie vrstvy a takto sa vytvára dojem narušenia reality, podobný postup sa dá nájsť aj vo vizuálnej poézii nadrealizmu. O rôzne typy písma sa postarali hneď traja autori: Miloš Mičátek, Ján Filípek a Ondrej Jób.
Narúšanie čitateľskej istoty
Postup Jána Kurinca neponúka ani priamočiare rozprávanie – skôr ide o fragmentárny pohyb medzi scénami, ktoré pôsobia ako záznamy z nejakého zvláštneho sna, či dokonca nočnej mory. Viaceré panely, respektíve strany nemajú žiadny text, o to silnejší vizuálny dojem vyvolávajú.
Postavy a prostredie sú v zobrazení často deformované a podliehajú zvláštnym metamorfózam. Textúra tvárí, tiel alebo objektov navodzuje až pocit nepokoja, tomu zodpovedá aj tmavé tieňovanie a expresívne línie. Silná emocionalita sa prenáša aj cez výrazy postáv, dynamiku tela.
Časť deja sa odohráva aj v externých priestoroch, stavby aj prírodné úkazy sa prejavujú ako ruiny alebo rozpadajúce sa štruktúry. Vyvolávajú dojem zaprášených, zabudnutých miest, z ktorých je lepšie čo najskôr odísť, ale odchod nie je vôbec jednoduchý, ak tam už raz človek zablúdil.
Vizuálne venuje autor veľkú pozornosť emóciám hlavnej postavy, čisté linky s dôrazom na kontúry tváre, vlasov, dôraz na jemnosť detailov, ako sú pery alebo oči, svedčí o vysokej emocionálnej senzibilite. Časté sú situácie, keď uvažuje o svojom živote, minulosti, lenže okolnosti ju skôr privádzajú do čoraz mätúcejšieho časopriestoru a nie je isté, či z neho existuje nejaké východisko. Zo všetkého spomenutého vidieť, že komiks vyžaduje od čitateľstva určitú spoluprácu, a to predovšetkým zapojenie imaginácie a potlačenie analytického prístupu.
Inými slovami: treba na seba nechať pôsobiť čiernobiele ilustrácie a vnímať ich skôr ako maľby než ako súvislú výpoveď. Kniha je dôkazom, že autorský komiks má stále obrovský, doteraz neobjavený potenciál vo forme aj obsahu. Osobitne táto jeho experimentálnejšia podoba pôsobí sviežo, pretože pripomína laboratórium, v ktorom je sloboda krížiť rôzne spôsoby rozprávania a výtvarné štýly.
Vo výsledku môžu autorka a autor skúmať napr. pamäť, sny, traumy inovatívnymi spôsobmi a takto vizualizovať ťažko uchopiteľné vnútorné stavy napr. cez rozpad panelov, koláž, vrstvenie textu a obrazu. K Pošte No. 1 by si malo nájsť cestu čitateľstvo uprednostňujúce hru s významami a určitým hravým chaosom. Na slovenskej komiksovej scéne ide určite o dielo hodné povšimnutia.
Ján Blažovský