Intímna výpoveď o živote vo veľkom meste
Vďaka dielu Zmluva s Bohom sa komiks stal rešpektovanou formou literárneho a výtvarného umenia. Citlivé zobrazenie ľudských osudov, inovatívne rozprávačské techniky a schopnosť prepájať individuálny príbeh s univerzálnymi témami robia z autora Willa Eisnera nielen priekopníka komiksu, ale aj kronikára modernej Ameriky.
Zakladateľský opus grafického románu
Will Eisner (1917 – 2005) je považovaný za jedného z najvýznamnejších autorov komiksu a priekopníka grafického románu. Jeho život a tvorba odrážajú nielen vývoj tohto média, ale aj kultúrne a spoločenské zmeny v Spojených štátoch 20. storočia. Narodil sa v New Yorku do rodiny židovských prisťahovalcov, pričom pre veľmi zlú finančnú situáciu v rodine počas hospodárskej krízy musel začať pracovať už ako tínedžer.
Zároveň bol v škole neraz terčom antisemitizmu, zažíval ho od svojich spolužiakov a tieto zážitky sa tiež premietli neskôr do jeho tvorby. Od druhej polovice tridsiatych rokov 20. storočia začal prispievať do komiksových časopisov, podnietil ho k tomu jeho priateľ Bob Kane, neskôr známy ako tvorca Batmana.
Vrchol jeho raného obdobia tvorby predstavuje séria The Spirit (1940 – 1952), ktorá spája rôzne žánre: detektívku, komédiu, milostný príbeh, horor, drámu. Eisner v nej preskúmaval vizuálne možnosti panelov, dynamiku rozprávania a širokú variabilitu tém života v meste, čím významne prispel k rozšíreniu umeleckého potenciálu komiksu. Po období práce pre armádu, kde vytváral inštruktážne komiksy pre vojakov, sa Eisner vrátil k civilnej tvorbe a pokračoval v zdokonaľovaní svojej formy. Vrchol jeho neskoršej kariéry však prišiel až v roku 1978, keď publikoval Zmluvu s Bohom — dielo, ktoré dnes mnohí považujú za prvý moderný grafický román.
Zmluva s Bohom (do češtiny ju pre vydavateľstvo Argo preložil Richard Podaný) je súborom kratších a dlhších príbehov zo života komunity v Bronxe. Odohrávajú sa v priebehu desaťročí na fiktívnej Dropsie Avenue, vytvorenej podľa Eisnerových spomienok z detstva. Postavy sa vo svojej štvrti dobre poznajú, prežili lepšie aj horšie časy a spája ich predovšetkým príslušnosť k spoločenskej periférii. Sú neraz veľmi chudobní, potomkovia prisťahovalcov alebo sami sú prisťahovalci túžiaci prežiť v Amerike lepší život, než aký opustili buď v Európe, alebo v Južnej Amerike. Okrem toho sa tu v priebehu rokov začnú objavovať aj ďalšie minority, napríklad černosi prichádzajúci z chudobnejších regiónov USA.
Prostredníctvom svojich hrdinov chcel Eisner poukázať na rôzne sociálne a ekonomické témy, ale aj vnútorné svety bohaté na prežívanie. Spoločenská marginalizácia, uplatnenie migrantov po príchode do novej krajiny, ťaživá finančná situácia, kolaps ekonomiky s katastrofálnym dosahom na už aj tak chudobných ľudí na jednej strane a na druhej strane vzostup špekulantov s nehnuteľnosťami, vplyv organizovaného zločinu v miestnej komunite, politické šarvátky. Je až neuveriteľné, koľko rôznych myšlienok dokázali príbehy zachytiť, k čomu v neposlednom rade prispel autorov vizuálny jazyk.
Prelomové dielo komiksového realizmu
Vizuálny štýl, ktorým Eisner rozpráva jednotlivé epizódy, je konzistentný a čitateľsky príťažlivý. Čiernobiela kresba, výrazné linky, karikatúrne postavy – kombinácia týchto prvkov umocňuje atmosféru aj emócie. Od melanchólie po dynamiku pouličných bitiek až po výbuchy a požiare, ani jeden príbeh z rozsiahleho diela nie je nezaujímavý. Či už ide o dažďom zmáčané ulice Bronxu, alebo ponuré izby nájomných domov, Eisnerove linky sú plné života a drámy. Pôsobivé sú aj detaily od vrások na tvárach po odpadky na chodníku, všetko odkazuje na skutočný život v meste, kde sa rodia sny aj zúfalstvo.
Z hľadiska rozvrhnutia panelov a rozprávania je Zmluva s Bohom dôkazom schopnosti posúvať hranice komiksového média. Eisner sa nebojí odchýliť od tradičnej štruktúry panelov – často používa celé strany ako jeden veľký obraz, do ktorého vkladá dynamické sekvencie. Text a obraz sa prelínajú, nadväzujú na seba v tempe, ktoré vťahuje do deja. Takáto flexibilita a experimentovanie s vizuálnym jazykom robia z knihy nielen dôležitý naratívny počin, ale aj vizuálny zážitok. Eisnerove stránky sú plné energie, akoby samotné mesto dýchalo a pohybovalo sa.
Kým vizuálna stránka knihy je podmanivá, samotné príbehy stoja na pevnom základe literárneho remesla. Eisner písal dialógy s citom pre reálnosť a rytmus. Postavy rozprávajú jazykom ulice – stručne, úsečne, neraz slangovo, ale úprimne. Týmto spôsobom Eisner nielenže zachytáva kolorit obdobia, ale aj dáva hlas tým, ktorých spoločnosť často prehliada. V čítaní jeho komiksu cítime, že autor rozumie svojim postavám a ich svetu – nie sú mu len rekvizitou, ale sú podstatou jeho rozprávania.
Odvrátená strana amerického sna
Prínos Zmluvy s Bohom pre komiks ako médium je nespochybniteľný. Eisner dokázal, že komiks nie je len zábava pre deti, ale aj plnohodnotná literatúra. Jeho dielo bolo kľúčové pre zmenu vnímania komiksu v spoločnosti, otváralo dvere ďalším autorom, ktorí chceli presadzovať zložitejšie témy a formálne experimenty.
Z hľadiska spoločenského kontextu dielo reflektuje realitu amerických veľkomiest od začiatku 20. storočia: urbanizáciu, chudobu, odcudzenie. Bronx tu nie je len kulisou, ale živým organizmom – neustále sa mení a pohlcuje tých, ktorí nemajú kam inam ísť. V tomto prostredí hrdinovia príbehov bojujú o kúsok šťastia, no najčastejšie narážajú na hranice svojich snov. Eisner s empatiou, no aj kritickým okom odhaľuje, že americký sen má svoje obete. Vyniká tu rozprávačská schopnosť uchopiť univerzálne témy prostredníctvom konkrétnych osudov.
V širšom kultúrnom a spoločenskom kontexte Eisnerova tvorba odráža život americkej imigrantskej komunity a môžeme ju interpretovať aj ako sociálny komentár k otázkam etnicity, chudoby, generačného konfliktu alebo skorumpovanej politiky.
Dnes, po desaťročiach od prvého vydania, dielo nestráca nič zo svojej aktuálnosti. Príbehy o zápase s vierou, o ambíciách, ktoré sa menia na zatrpknutosť, o nádeji, ktorá nezomiera ani v tých najtemnejších uličkách, rezonujú aj v 21. storočí. Eisnerovo dielo je nadčasové, pretože hovorí o ľudských skúsenostiach, ktoré zostávajú rovnaké – bez ohľadu na to, či ich žijeme napríklad v Bronxe sedemdesiatych rokov, alebo v našich dnešných mestách. Aj tie najmenšie príbehy môžu mať univerzálny význam a každý človek, ktorého stretneme na ulici, sa môže vo svojich myšlienkach práve zaoberať hľadaním zmyslu vlastného života.
Ján Blažovský