Hlavná hrdinka príbehu je presne tým typom postavy, ktorú chcete trochu ľutovať za jej nie práve ľahký život v mašinérii dejín, ale trochu sa jej čudujete, prečo sa správala tak zbabelo či poddajne. Možno ju dokonca budete považovať ani nie tak za obeť, za ktorú sa vydáva – lebo tak vidí samu seba po vyše osemdesiatich rokoch života, ale za obyčajnú, zbabelú strojkyňu vlastného životného utrpenia.
Alebo sa budete pýtať: naozaj sme ešte v minulom storočí žili v obdobiach, keď žena nemala šancu byť sama sebou? Storočie, ktoré preteká rozprávaním Iris, je storočím premeny malého kanadského mestečka vo víchre dejín, ktoré sa síce diali niekde inde, ale pachuť smrti, pušného prachu, sociálnych otrasov a premien sveta dovialo až sem. Malomestský konvenčný svet so svojimi putami však strašil rovnako pred prvou svetovou vojnou, ako na konci 20. storočia.
K tomu, aby ste si naplno vychutnali román Margaret Atwoodovej Slepý vrah (prel. K. Karovičová, Slovart 2024), potrebujete čas. Vyše 500 strán textu totiž prepája rodinný príbeh pospájaný zo spomienok starej pani Iris Chaseovej, ktorá v súčasnosti bojuje už sama so svojím vekom a nostalgiou za miznúcim svetom. Do tohto textu realistického románu-spomienky je navyše vložený príbeh tajnej vášnivej lásky medzi mladým socialistom a bohatou dámou, v ktorom sa zároveň rozoberá „temný sci-fi román“ o slepom vrahovi… Zdá sa to zamotané? Áno, preto potrebujete pomalé čítanie, vychutnávanie si impresií a bádanie vo vrstvách tohto nádherného literárneho zákusku.
Román vyšiel pôvodne v roku 2000 a kanadská autorka si oprávnene odniesla Booker Prize a ďalšie literárne ceny.
Preslávila ju Služobníčka
Margaret Attwoodová (1939) sa na literárnej scéne objavila na začiatku šesťdesiatych rokov, začínala ako poetka, ale neskôr sa jej písanie rozšírilo aj na romány, tvorbu pre deti, poviedky i literárnu kritiku a eseje. Vo viacerých dielach prepája sci-fi, anti-utopické a fantasy motívy s realistickou prózou, čím sa jej podarilo zaujať čitateľov z rôznych knižných svetov. Attwoodová získala niekoľko literárnych cien aj ako rýdzo sci-fi autorka, avšak celosvetovú slávu a rešpekt jej získala kniha Príbeh služobníčky z roku 1985 a naozaj veľkolepých ovácií sa dočkal seriál, ktorý vznikol podľa tejto knihy v roku 2017.
Práve tento špekulatívny román (Attwoodová nechcela, aby bol označovaný za sci-fi, pretože to je podľa nej príbeh, ktorý by sa mohol stať a nie vinou mimozemšťanov, ale nás samotných) ukázal, v čom je Attwoodová mimoriadne silná. Je autorkou, ktorej záleží na ženách, postavení žien v spoločnosti, a odsúdení nenápadného násilia (tak sa to predsa patrí, zaradiť sa do spoločnosti!). Nie je pritom kričiacou feministkou, ale iskrivou kritičkou spoločnosti. Nebojí sa byť drsná, otvorená, slobodomyseľná a krutá – voči zlým ľuďom bez rozdielu pohlavia. A vďaka tomu ju kritika považuje za jednu z najinšpirujúcejších osobností feminizmu prelomu 20. a 21. storočia.
Dnes je Attwoodová aj jednou z najvýznamnejších predstaviteliek literatúry kanadskej identity a vzťahom ku „koreňom“ i vymedzovaniu sa voči svojmu americkému susedovi. Rozľahlá krajina, ktorá vlastne nemá svoju „veľkú“ históriu. Jej príbeh aj v tomto Attwoodovej románe je akurát tak poskladaný z čiernych škvŕn a pretvárky. Kanada ako krajina, ktorá sa so závisťou i obdivom ohliada po americkom príbehu, zostáva však vo svojom malomestskom, traumatizovanom svete.
Z tohto pohľadu je práve Slepý vrah esenciálnym Attwoodovej dielom. Je kritikou kanadskej zaujatosti byť uhladenou spoločnosťou, ktorá skrýva temné stránky, zároveň je úžasným historickým pohľadom na postavenie žien v 20. storočí v kruto kapitalistickej spoločnosti. A dystopická línia nám zasa ukazuje fantastickú schopnosť Attwoodovej prebiehať medzi žánrami s absolútnou ľahkosťou dodržiavajúc pravidlá jednotlivých žánrov.
Dejiny spútaných žien
Keď budete čítať Attwoodovej Slepého vraha, budete sa nepochybne radovať z toho, že nežijete pred sto rokmi. Narodiť sa do bohatej podnikateľskej a postupne krachujúcej rodinky, naraziť na svet, kde je žena ozdobou a „manželkou“, dýchať pri tom vzduch postviktoriánskeho sveta vo „veľkej“ Kanade, ale stále vidiecky sa obdivujúcej tej imperiálnej Veľkej Británii, asi nebolo veľké víťazstvo.
Rozprávačka príbehu, 85-ročná Iris pred nami postupne rozbaľuje príbeh, v ktorom sledujeme zrod rodiny ambicióznych priemyselníkov v malom mestečku nie ďaleko od Toronta. Spomienky však preskakujú roky života a premenlivého sveta zo spätného pohľadu. Keby sme si to všetko uvedomovali, keď sme žili… Do rozprávania o minulosti sa vplietajú skúsenosti osamelej, zatrpknutej ženy, ktorá sa stala do veľkej miery obeťou predsudkov voči ženám. Ale vtedy bol taký svet. A aj obeťou dohodnutého manželstva, úskokov, tajomstiev sexuality a poníženia. Naozaj sa nedalo brániť? Hovoriť nahlas? Naozaj bolo dôležité zachovávať dekórum?
Paralelne s jej životom na konci storočia a v spomienkach autorka necháva vstupovať do textu rozprávanie útleho románu s názvom Slepý vrah, ktorého autorkou je Irisina mladšia sestra Laura. Tá však spáchala v roku 1945 ako 25-ročná samovraždu (Zachovajme dekórum! Bola to nešťastná automobilová nehoda!) a len postupne sa dozvedáme, čo bolo jej príčinou. Keďže ide o jedno z kľúčových odhalení, neprezradíme, čo bolo príčinou autonehody. Ale zimomriavky a napätie budú postupne narastať.
Treťou líniou, ktorá nadobúda na dôležitosti, je vzťah Iris s jej dcérou a vnučkou, ktorý je opäť vzťahom bolesti, omylov, klamstiev a neschopnosti komunikácie. To, čo sa na začiatku javí ako jednoduchý fakt, sa postupne mení na spleť možných právd, to, čo fungovalo ako harmónia, je poskladané z „mediálneho obrazu“ rodiny, ktorý treba úctivo udržiavať. Lebo biznis nesmie nič poškvrniť.
Eros a Thanos
Slepý vrah sa objavuje v románe-spomienke ako posmrtne vydaný Laurin futuristický príbeh o zániku mesta v rukách slepého vraha a jeho nemej milenky. Dystopický príbeh z inej planéty je žánrovým „lacným“ rozprávaním o tam, ako nájomný vrah zachráni dievča určené na sexuálnu obetu vládcom desivej krajiny. Zároveň je metaforou vzťahu medzi nemými ženami a slepými mužmi.
Aby to bolo zložitejšie, tieto dystopické rozprávania sú vsadené do rámca tajného milostného vzťahu medzi bohatou mladou dámou a mužne pôsobiacim revolucionárom, ktorý sa pohybuje na okraji spoločnosti a na hrane zákona. Smrť a vášeň dystopie sa prenášajú do skutočného života.
Postupne pri prepletaní jednotlivých dejových línií sa stále viac bude odhaľovať, aký vzťah má kultový román Laury, Irisinej sestry, k jej vlastnej samovražde. Ak očakávate po týchto slovách, že…, tak sa mýlite, Attwoodová splietla príbehy tak umne, že až posledné strany odhalia, čo sa vlastne stalo a prečo sa mladá Laura vrhla autom v ústrety smrti.
Festival čítania
Slepý vrah je aj nie je ľahké čítanie. Temer 600 strán textu skrýva v sebe motívy, ktoré vás udržiavajú v napätí. Súčasnosť a minulosť prepletená s fiktívnym románom o vášnivej erotickej láske a boji civilizácií medzi sebou na inej planéte, nakoniec stvorí z tohto textu nádherný rozprávačský labyrint, ktorý berie dych. Aj keď na začiatku budete mať pocit, že to prepletenie a veľmi pomalý rytmus spomienok tečú ako pomalá rieka, ku koncu sa príbeh stáva čoraz napínavejším, jednotlivé vrstvy sa začnú prekrývať a odhaľovať krajinu plnú predsudkov, vášní, manipulácie či presvedčenia, že peniaze zmôžu všetko. Nezmôžu, aj keď sa tak tvária.
Margaret Atwoodová si v románe Slepý vrah kladie provokatívnu otázku. Do akej miery sú zlé zvraty v živote človeka určené vecami, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako sú sex a trieda, a do akej miery je to naša osobná zodpovednosť? Atwoodovej vpád do tohto morálneho terénu je zložitý, ale aj prekvapivý. Atwoodovej prefíkaný príbeh nie je kázaním o osobnej odvahe a slobode, argumentuje totiž z druhej strany. Čo keď sa prispôsobíme, čo keď prežijeme život preto, že sme sa rozhodli nechať ho plynúť, lebo nemáme silu to meniť?
Rozprávačka príbehu Iris je nútená žiť svoj život v akomsi očistci ľútosti a nie je nakoniec ani očistená. Tajomstvo románu Slepý vrah síce ako čitatelia odhalíme, ale pre Iris a jej okolie to osvietenie prichádza príliš neskoro. Attwoodová nám takto odkazuje: nebuďte k sebe neúprimní. Vrahom je slepota a lžou mlčanie.
Martin Kasarda