Mircea Cartarescu: Theodoros (prel. Eva Kenderessy, Brak 2026).
Pravdivo vymyslená história
Román Theodoros je dobrodružným putovaním za ľudskou identitou
Nedá mi hneď na úvod nesňať s úctou klobúk a s úžasom fascinovaného čitateľa poďakovať prekladateľke Eve Kenderessyovej za preklad jazykovo neuveriteľne bohatého románu rumunského kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru Mircea Cartaresca Theodoros (Brak 2026). Vyše 550 strán hutného textu, v ktorom sa kombinujú rumunské, grécke, etiópske a univerzálne literárne, mytologické, politické, teologické odkazy a pritom pôsobí ako postmoderne hravá, dobrodružná výprava do literárneho neba, to je prekladateľský výkon hodný naozaj tých najvyšších ocenení.
Ale poďme k samotnej knihe, azda jednej z najlepších, aké si dnes milovník histórie, irónie, rozprávania, lások, absurdít môže prečítať. Pretože Theodoros toto všetko spĺňa a je čímsi, čo môžeme nazvať rajskou literárnou hostinou.
Etiópsky kráľ z Valašska
Cartarescu svoj román postavil na kurióznej historickej legende, podľa ktorej rumunský politik a spisovateľ Ion Ghica v 19. storočí tvrdil, že etiópsky cisár Tewodros II. bol v skutočnosti valašský chlapec Tudor, ktorého poznal z mladosti. Existuje známy Ghicov list, ktorý stručne opisuje životnú dráhu valašského Tudora až na cisársky trón.
Rumunský bard a profesor literatúry Mircea Cartarescu túto absurdnú a ničím nepodloženú hypotézu premieňa na monumentálnu literárnu fikciu. Sledujeme príbeh chlapca Tudora, ktorý sa narodil v roku 1818 a vyrastal v mytologickom svete búrlivého Valašska. Stane sa z neho obávaný šéf pirátskeho gangu pôsobiaceho medzi gréckymi ostrovmi. Postupne sa vďaka absurdným situáciám, fanatickému presvedčeniu, že je povolaný nasledovať Alexandra Macedónskeho na najvyššie méty, dostane až na etiópsky cisársky trón ako Tewodros II.
Cartarescu zachytáva dobový kontext ako mozaiku plnú historických reálií od kuriozít ako nenávisť k valčíku v Grécku až po pôsobenie anglickej kráľovnej Viktórie v medzinárodnej politike. Napriek tomu Theodoros nie je historický román, pretože fakty tu pôsobia ako ornamenty na ohromnom mytologickom rozprávaní.
Ako dobyť svet
Hlavný hrdina Theodoros nie je iba dobrodruh či dobyvateľ. Je predovšetkým človek poháňaný túžbou prekročiť vlastné hranice. Jeho život možno čítať ako variáciu archetypálnej cesty hrdinu, ktorý sa snaží vystúpiť z obyčajnosti a dotknúť sa absolútna.
Theodoros sa stavia vedľa postáv ako Alexander Veľký či biblickí králi. Symbolizuje človeka, ktorý odmieta prijať hranice svojho pôvodu, a usiluje sa o absolútnosť – mocenskú, duchovnú aj existenciálnu. Je obrazom ľudskej túžby stať sa niečím väčším, než nám určil osud. Hrdina neustále mení mená, postavenie i krajiny, akoby hľadal odpoveď na otázku, kým v skutočnosti je.
Apokalypsy i lásky
Jedným z najväčších zážitkov knihy je spôsob, akým Cartarescu ruší hranicu medzi historickou realitou, mýtmi, literárnymi príbehmi a legendou. Skutočné osobnosti, biblické odkazy, etiópske náboženské tradície a fantastické epizódy sa miešajú do jediného rozprávačského prúdu. Cartarescu tak naznačuje, že dejiny nikdy nie sú súborom faktov, ale aj príbehom, ktorý si ľudia rozprávajú, aby pochopili svoju identitu.
Kniha je jazykovo priam extravagantnou hostinou. Cartarescu neváha používať rozsiahle vety, vplietať do encyklopedických poznatkov rozprávkové motívy, dobrodružstvá, priam bukolické výjavy pitiek a telesných radostí, šťastné lásky, ale aj desivé obrazy krutosti. Aj vďaka famóznej rozprávačskej hravosti je Theodoros vo výsledku veľmi čitateľný a príťažlivý.
Theodoros je výnimočný román, pretože sa nesnaží iba rozprávať príbeh. Pokúša sa obnoviť starý ideál literatúry ako univerza, v ktorom sa stretávajú dejiny, náboženstvo, filozofia, fantázia a dobrodružstvo. Je to kniha pre čitateľov, ktorí majú radi Borgesa, Eca, Rushdieho alebo magický realizmus v jeho intelektuálnejšej podobe. Zároveň však zostáva hlboko osobným dielom autora, pre ktorého je písanie spôsobom života.
Martin Kasarda
Mircea Cartarescu: Theodoros (prel. Eva Kenderessy, Brak 2026).