Nicolò Machiavelliho: Vladár (prel. M. Pažitka, Ikar 2024)

„Preto treba mať na pamäti, že ktokoľvek uchváti nejaký štát, musí dobre zvážiť všetky nevyhnutné násilné činy a spraviť ich všetky naraz, aby nemusel konať ďalšie každý deň. Ak ich nezopakuje, ľudia sa upokoja a môže si ich získať dobrodeniami. Kto koná ináč, či už zo strachu, alebo na základe zlej rady, bude musieť vždy v ruke držať meč a nikdy sa nemôže spoliehať na svojich poddaných, ustavične sa obávajúcich ďalšieho a nového násilia. Všetko násilie treba vykonať naraz, aby menej bolelo a menej ranilo; dobrodenia však musíme konať postupne, aby sa lepšie vychutnali.“

Táto desivá rada, ako manipulovať občanmi, určená vladárom, nie je zo žiadneho tajného programu nejakej iluminátskej mocnosti. Jej autorom je Nicolò Machiavelli, muž, ktorého politický pragmatizmus, obdiv k moci a úslužnosť k mocným, viedol k vytvoreniu jedného z najzaujímavejších textov o princípoch moci, s akými sa v dejinách môžeme stretnúť. Machiavellizmus sa stal termínom, ktorý hovorí, že vládca si má zabezpečiť moc akýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na morálne princípy. Dobrý stačí byť až po víťazstve. Ale aj to len primerane.

Slovenský preklad diela Nicolò Machiavelliho Vladár (prel. M. Pažitka, Ikar 2024) vychádza vo veľmi aktuálnom čase, keď vidíme, ako sa moc u nás snaží ohýbať mnohé základné pravidlá fungovania demokracie a uchmatnúť si tak štát. Aj keď ide o 500 rokov starý text, súvislosti dnešnej doby z neho robia aktuálne čítanie.

Pri stole mocných

Taliansky politik, filozof, historik, spisovateľ a diplomat Nicolò Machiavelli sa narodil 3. mája 1469 vo Florencii, v meste, ktoré bolo v tej dobe republikou. Vyrastal v prostredí búrlivom na vojnové i kultúrne zmeny. Na Apeninskom polostrove na prelome 15. a 16. storočia prebiehali viaceré vojny mestských štátov v snahe o spájanie viacerých území do silnejších celkov. Zároveň sa prudko menila spoločenská situácia aj v súvislosti s ohrozením Európy zo strany Osmanov. Časť intelektuálnej elity z Byzancie ušla práve do talianskych miest a priniesla so sebou množstvo rukopisov antických autorov. Renesancia prepukla v plnej sile s vynálezom kníhtlače či dielami Leonarda da Vinciho, Michelangela a ďalších.

Machiavelli pochádzal z bohatej rodiny a bolo len prirodzené, že mal prístup k vzdelaniu a perspektívnej práci v dôležitých verejných funkciách. Stal sa diplomatickým zástupcom Florencie a vyslancom republiky, čo ho doviedlo do vtedajších najvyšších politických kruhov vrátane pápežskej stolice. V roku 1512, po Medicejskom prevrate, Machiavelliho zbavili funkcií a ako reprezentanta bývalej republiky na čas uväznili. Po prepustení sa do verejného života už priamo nevrátil, aj keď sa o to pokúšal a do istej miery ho nakoniec aj Medicejská dynastia nakoniec vzala na milosť. Stiahol sa na svoje majetky, kde sa venoval písaniu a štúdiu politiky. Nicolò Machiavelli zomrel 21. júna 1527 vo Florencii.

Machiavelli bol už za svojich čias známym spisovateľom, ale skutočným dielom, s ktorým sa spája jeho meno, sa stal neveľký, ani nie stostranový spis s názvom Il Principe (Vladár). Tento politický pamflet bol známy v najvyšších kruhoch už počas jeho života, avšak knižne vyšiel až päť rokov po jeho smrti v roku 1532. Vladár zaistil Machiavellimu naozaj nehynúcu slávu a nie práve najlepšiu povesť obhajcu autoritárskeho až totalitného vodcu.

Princípy vládnutia

Kniha Vladár by sa dala nazvať z dnešného pohľadu ako súbor poznámok, politických komentárov a interpretácií domáceho politického diania, spojený s odporúčaniami pre vládnucu elitu. Nečakajte žiadne systematické odborné dielo podľa dnešných predstáv vedy, ani historickú štúdiu, aj keď sa autor Vladára rád utieka k (vtedy módnym) antickým príkladom.

Machiavelli píše poznámky o tom, čo ho zaujalo za ostatné roky v dianí pri súbojoch talianskych štátov a skúša pomenovať, čo by bolo správne z jeho pohľadu pri udržaní si vlády a moci. Talianske územie bolo v tom čase miestom bojov o moc viacerých talianskych rodov, pričom ako ideál videl Machiavelli cestu k zjednoteniu týchto štátov pod silným Vodcom a vytvoreniu nejakého ideálneho Talianska. Trvalo to viac ako ďalších 300 rokov, kým sa táto idea naplnila.

Vladár sa skladá z 26 krátkych kapitol, v ktorých Machiavelli rozoberá viaceré aspekty vládnutia a politiky, ako sú rôzne typy vládnutia a ich charakteristiky, výhody a nevýhody a najmä úloha vladára v nich. Zároveň sa snaží nájsť rozdiely medzi republikou a monarchistickými štátmi, pričom ponúka také rady pre správu miest a vladárstiev, ktoré nepochybne viac prajú k absolutizmu tendujúcim vládcom, než k obhajobe nejakých demokratických princípov. Prosto, Vladár má byť silný muž, ktorý má jasnú predstavu o spravodlivej vláde, ale kým ju naplní, môže využiť všetky – aj kruté – prostriedky na to, aby moc získal a udržal si ju. Všetko – vrátane násilia a dokonalého „odstránenia“ v záujme vyššieho dobra, pravda. Krv na rukách je len drobná nečistota.

Nicolò Machiavelli

Jedným z kľúčových myšlienkových prvkov diela je Machiavelliho presvedčenie, že morálka a etika nie sú vždy zlučiteľné s politikou. Autor tvrdí, že v politike môže byť potrebné použiť nečestné a amorálne prostriedky na dosiahnutie cieľa, akým je udržanie alebo získanie moci. V jeho očiach je dôležité, aby vladár vedel prispôsobiť svoje správanie situácii, a aby bol pripravený použiť potrebné prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov.

Vladár dnes

Čítať Machiavelliho dnes chce trocha trpezlivosti a dopĺňania vedomostí aj z iných zdrojov. Aktuálne slovenské vydanie je síce obohatené o základné poznámky (kto je kto v texte…) a najmä životopisný doslov autora prekladu Mikuláša Pažitku, ale možno by sa k textu hodila aj podrobnejšia interpretácia Vladára ako textu o moci a ich princípoch z pohľadu etiky, politiky, histórie, dobového kultúrneho kontextu a ďalších spoločenských aspektov.

Machiavelli bol prvý autor, ktorý otvoril problém vzťahu politiky a mravnosti a bol prvý, kto emancipoval moc človeka od božej vôle. Bola to jedna z najprogresívnejších myšlienok svojej doby. Na druhej strane jeho bezohľadnosť je priam ukážková:

„Múdry vladár nemusí dodržať slovo, ak to bude na jeho škodu a ak už neplatí situácia, keď slovo dal. Keby všetci ľudia boli dobrí, táto rada by nebola dobrá. No pretože ľudia sú zlí a iste by ako prví nedodržali slovo dané tebe, ani ty nemusíš dodržať slovo dané im. Ostatne, vladár si vždy nájde dôvody, ako vysvetliť svoje rozhodnutie. Na to môžeme uviesť nespočetne veľa príkladov zo súčasnosti a ukázať, koľko mierových zmlúv a sľubov vyšlo naprázdno alebo bolo porušených pre vierolomnosť vladárov.“

Machiavelliho prístup k politike sa oprávnene považuje za nemorálny. Jeho názory na to, že cieľ ospravedlňuje prostriedky, sú v rozpore s tradičnými etickými hodnotami. Machiavelli bol skeptický voči demokracii a republikám. Jeho preferovaným typom vlády bol suverénny panovník. Jeho rady sa zameriavajú na pragmatické a politické aspekty, pričom zanedbávajú morálku a ľudskosť. Akoby žil dnes.

Napriek týmto negatívnym aspektom je Vladár stále dôležitým dielom politického myslenia a jeho analýza moci a politiky má vplyv na filozofiu dodnes. V jeho politike je dôležitá efektívnosť a dosiahnutie cieľa, a nie vždy morálnosť alebo etika. Táto myšlienka viedla k tomu, že sa Machiavelliho meno stalo synonymom pre nečestné a bezohľadné správanie v politike.

Machiavelliho dielo odmietlo ideálne predstavy o spravodlivosti a etike v politike a namiesto toho zdôrazňovalo potrebu pragmatizmu a účinnosti. Tento prístup viedol k reálnemu a niekedy nekompromisnému hodnoteniu politických situácií. Machiavelli kladie dôraz na to, že vladár by mal byť schopný uchopovať moc a udržiavať ju.

Vladár aj dnes poskytuje rady o tom, ako dosiahnuť a udržať si autoritu, a to aj za cenu použitia nekonvenčných metód. Niekedy má človek dojem, že je v istých kruhoch hojne čítaným a obdivovaným textom.

Martin Kasarda