Kríza maskulinity sa dnes stala jednou z najvýznamnejších spoločenských tém
Pozerali ste populárny netflixovský seriál Alfa Samci? Zachytili ste hulvátske správanie seba milujúcich superhrdinských influencerov, mizogýnne vyjadrenia bratov Tateovcov a ich slovenských obdivovateľov? Viete, kto sú incelovia?
Nuž, vitajte v treťom desaťročí 21. storočia, v čase, keď sa „biely heterosexuálny muž“ cíti zneužitý feministickou ideológiou, kde ultrakonzervatívne pravicové sily pracujú s mizogýniou na rovnakej úrovni ako s islamofóbiou, rasizmom, radikálnou ideológiou zneužívajúcou kresťanstvo na presviedčanie o mužsko-ženských „tradičných“ úlohách či obdive k autokratickým politikom.
To, čo sa v minulom desaťročí javilo ako okrajové bláznovstvo skupiniek frustrovanej mládeže na internete, sa dnes prenieslo do najvyšších poschodí politiky, keď sa okolo ľudí ako Trump či Fico objavujú tie najpodivnejšie extrémistické postavičky s nenávistnou ideológiou spojenou práve s ohlasovanou krízou mužského sveta. Pritom mizogýnne správanie a toxická maskulinita v extrémnej podobe nemá ďaleko od terorizmu.
Neveríte vlastným očiam a ušiam? Tak poďme čítať.
Mizogýnia ako kladivo na čarodejnice
Aktivistka a ochrankyňa ženských práv Laura Bates vo svojej knihe Muži, ktorí nenávidia ženy (prel. M. Kratkoczká, Grada 2026) sa ako správna investigatívna publicistka ponorila do sveta online komunít, ktoré spája nenávisť voči ženám. Jej práca je kombináciou moderného internetového etnografického výskumu, sociologickej analýzy a varovania pred fenoménmi, ktoré sa v čase vydania knihy (2020) javili ako okrajový extrém, ale už vtedy vykazoval znaky radikalizačného potenciálu.
Postupne skúmala ekosystém incelov (nedobrovoľných „celibátnikov“), „pickup artists“ (mužov radiacich, ako „zbaliť“ ženy na krátkodobý vzťah či len jednu noc) či rôznych mužských internetových hnutí, často politicky radikálnych, aby na nich ukázala, že mizogýnia nie je izolovaným prejavom frustrácie, ale ideologicky až prekvapujúco koherentným systémom, ktorý sa šíri, organizuje a normalizuje.
Najväčšou prednosťou autorky je práve výskum, v ktorom sa ponorila pod mužským pseudonymom do mužských diskusných skupín na sociálnych sieťach. To, čo sa na ňu vyvalilo, bol hnus mužskej vulgárnej mizogýnie, zachádzajúcej až do ponižujúcich útokov volajúcich po práve na mužskú dominanciu, „tradičnej“ rodine, kde je žena domácou slúžkou vo všetkých možných úlohách vrátane sexuálnych. Dokonca skupín volajúcich po práve na znásilňovanie ako forme prezentovania mužskej sily.
Autorka sa neuspokojuje s povrchným opisom, ale vstupuje do diskusií, analyzuje jazyk, naratívy a dynamiku skupín, ktoré sa navonok javia ako chaotické, no vnútri fungujú podľa jasných pravidiel. Kniha ukazuje, že mizogýnia je radikalizačný mechanizmus podobný iným formám extrémizmu: vytvára identitu, komunitu, nepriateľa a jednoduché vysvetlenia komplexných problémov.
Laura Bates upozorňuje, že táto mužská sféra cieli na adolescentov, ktorí hľadajú identitu, uznanie a radikálne odpovede, ktoré sa dajú zhrnúť do jednoduchej axiómy – nie ty si hlúpy, škaredý a neúspešný, to oni a najmä ony, ženy, sú tie, ktoré ti berú právo byť úspešný a mať sex. A preto ich treba hoci aj fyzickým násilím trestať. Ale, ako upozorňuje autorka, často sa útoky týchto toxickou maskulinitou ohlúpených mužov neberú ako terorizmus, ktorý má podhubie na sieťach, ale ako výčiny jednotlivcov. A to chcela Laura Bates aj touto knihou zmeniť.
Príčiny?
Nájsť dôvody, prečo -násťroční a mladí adolescenti upadajú do pazúrov internetovej maskulinity, nenávidia ženy, samých seba, ale aj demokraciu, nie sú jednoduché a nepomenúva ich úplne ani autorka. Je výborná v opisovaní toho, čo sa okolo nás deje, ale nie je to len sexuálna frustrácia, čo je príčinou nenávisti.
Často je to komplex ekonomickej frustrácie, nedostatočnej perspektívy pre mladých, zlého vzdelávacieho systému a nepochybne aj algoritmovej a sociálnosieťovej vlny, pomocou ktorej sa frustrovaní mladí muži dostávajú do kontaktu so skupinami, ktoré im na ich frustráciu neraz ponúkajú desivo jednoduché odpovede – to iní sú zlí a berú ti šťastie, preto sa im treba pomstiť.
Od pôvodného vydania knihy v roku 2020 sa manosféra dramaticky transformovala. Fenomény posledných rokov, ako sú bratia Tateovci či u nás manosférickí pseudohrdinovia ako Bombic či Sulík mladší, nielen potvrdzujú Batesovej tézy, ale ukazujú, že mizogýnia sa stala jedným z najvýznamnejších kultúrnych a bezpečnostných problémov súčasnosti.
Vinou týchto antihrdinov sociálnych sietí sa mizogýnia dostala dokonca do mediálneho mainstreamu, vytvorila komerčné modely akejsi hypermaskulinity prepojenej s konšpiráciami, extrémnou pravicou a budovaním kultu osobnosti. Ľudia ako Tate maskulinitu komercionalizovali a dostala sa do najvyšších poschodí svetového politického života (aj Trump má medzi poradcami takýchto toxických mizogýnov a sám k nim nemá ďaleko). Niektoré politické hnutia využívajú antifeministické naratívy na mobilizáciu mladých mužov. Mizogýnia sa prelína s nacionalizmom, anti-LGBTQ+ rétorikou a konšpiračnými teóriami.
Na okraji útesu
Profesor marketingu Scott Galloway, autor viacerých populárno-analytických kníh o technológiách a spoločnosti, sa v knihe Muži na hrane (prel. V. Litviková, Grada 2026) tiež venuje fenoménu krízy mužskej identity. Skúša pomenovať a vysvetliť, prečo sa muži v západných spoločnostiach ocitli v stave sociálnej, ekonomickej a psychologickej nestability, ktorá má ďalekosiahle dôsledky pre kultúru, vzťahy, politiku aj bezpečnosť. Dopĺňa tak Batesovej „deskripciu“ toxickej maskulinity práve z pohľadu toho, kde došlo ku kríze, kde sa mohla zrodiť početná generácia mladých mužov, ktorí sa cítia bez perspektívy a frustráciu si vybíjajú v nenávistných hejtoch na internete.
Galloway nevychádza len z vlastného životného príbehu, ale ako dobrý marketér sa odvoláva na prieskumy, štatistiky a dáta, ktoré ukazujú, že dospievajúci a mladí muži sú dnes najzraniteľnejšou demografickou skupinou v západných spoločnostiach. Klesá vzdelanostná výkonnosť chlapcov, zhoršuje sa ich telesné aj duševné zdravie (vrátane nárastu samovrážd a závislostí), silnie pocit frustrácie z osamelosti, klesá ekonomická stabilita, znižuje sa schopnosť nadväzovať partnerské vzťahy.
Galloway tvrdí, že spoločnosť sa sústreďuje na posilňovanie postavenia žien (čo považuje za správne), no zároveň zanedbáva problémy mužov, čím vzniká sociálna asymetria, ktorá sa prejavuje v frustrácii, hneve a radikalizácii.
Scott Galloway ponúka presnú, dátovo podloženú a kultúrne citlivú analýzu krízy mužov. Najväčší dôraz kladie na ekonomické otázky a frustráciu, ktorú mladí muži zažívajú pri vstupe do aktívneho života. Poskytuje tak rámec, ktorý umožňuje pochopiť, prečo manosféra rastie, prečo je Andrew Tate globálnym fenoménom a prečo sa mizogýnia šíri medzi mladými mužmi.
Šanca dospieť do sveta reprezentovaného ultrabohatou mačovskou menšinou je mizivá, frustrácia je o to silnejšia, že hviezdny prach sa prezentuje najmä v nablýskanom prostredí internetu, ktorý zasa obhajuje svoje bezbrehé právo na absolútnu slobodu prejavu, čo často nie je práve najšťastnejšie riešenie, keďže algoritmy sociálnych sietí viac podporujú emočne búrlivé prostredie ako racionálne riešenia.
Sme v kríze?
Knihy Laury Batesovej a Scotta Gallowaya sa svojím spôsobom vhodne dopĺňajú. Batesová je aktivistická a vlastne varuje pred tým, čo dnes v prostredí radikálnej pravice a svetovej populistokracie zažívame. Galloway zasa ponúka analýzu príčin, čo viedlo a vedie mladých mužov k pocitu zúfalstva z dnešnej doby.
Najsilnejším posolstvom obidvoch kníh je poznanie, že nastal čas naliehavo riešiť nielen radikalizáciu časti mladšej mužskej verejnosti (najmä desivú nenávisť voči ženám), ale zároveň pozorne čítať signály, ktoré ukazujú krehké pracovné a rodinné prostredie, ktoré sa v prvých desaťročiach 21. storočia premenilo do akútnych psychologických a sociálnych kríz časti mužskej populácie.
Martin Kasarda