Philippe Claudel, Manu Larcenet: Brodeckova zpráva (Argo 2023)

Žiť v malej komunite prináša veľa výhod, ale v zlých časoch býva cena za to vysoká. Zvlášť, ak je človek „iný“, nezapadá do všeobecne očakávaného správania alebo stereotypného očakávania „normálneho“ správania. Vo výnimočnom komikse Brodeckova zpráva nastane situácia, keď sa na periférii civilizácie stane niečo veľmi zlé a potláčané rany odrazu znovu začínajú mokvať a krvácať.

Návrat z inferna

Druhá svetová vojna sa neskončila ukončením bojov. Ľudia si jej dozvuky v sebe niesli roky, niektorí sa s ňou nedokázali vyrovnať do konca života. Traumami trpeli jednotlivci, celé komunity aj spoločnosti. Vyrovnať sa s deštrukciou takých rozmerov neprichádzalo do úvahy, pretože jej dôsledky boli viditeľné takmer všade.

Platilo to aj pre ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk alebo z koncentračných táborov, ich duše roztrhalo násilie mimo nášho porozumenia. No niektorí z navrátilcov skúsili hľadať zmysel života, pokúsili sa obnoviť aspoň niečo z trosiek, ktoré našli po príchode domov.

V tejto dramatickej a existenciálnej situácii sa nachádza aj hlavná postava komiksu Brodeckova zpráva, ktorý bol nominovaný na cenu Muriel za rok 2023 v kategórii najlepší preklad, zabezpečený vo vydavateľstve Argo Richardom Podaným. A hoci cenu získalo iné dielo, šiesty diel série Akira od Katsuhiru Otoma, Brodeckova zpráva je taký výnimočný komiks, že si zaslúži svoj priestor.

Francúzsky ilustrátor Emmanuel Larcenet prešiel dlhou cestou od speváka v punkrockovej skupine v mladosti po uznávaného tvorcu komiksov, o čom svedčia viaceré nominácie na ocenenia vo Francúzsku a tiež závažné diela, ktoré pretvára do kreslenej podoby. V roku 2024 mu má napríklad vyjsť komiksová adaptácia knihy Cesta od Cormaca McCarthyho.

Larcenetova kresba je detailná, s dôrazom na kompozíciu, štúdium postáv, vyvolávajúca silné emócie. Obzvlášť to platí pre Brodeckovu zprávu, v ktorej hrá dôležitú úlohu vnútorný monológ hlavnej postavy, jeho putovanie po malej dedine, príležitostné rozhovory a rôzne pohľady a gestá členov tejto uzavretej komunity, do ktorej vkročilo zlo.

Autorom románovej verzie je francúzsky spisovateľ Philippe Claudel, ktorého čitatelia môžu poznať aj zo slovenského prekladu príbehu Súostrovie psa (Inaque 2020). Claudel skúma človeka v situácii, keď musí čeliť nielen vlastnej minulosti, ale predovšetkým tomu najhoršiemu, čo dokážu ľudia, ak sa správajú ako zbabelci, zradcovia, vrahovia.

Správa o jednej vražde

Ak si niekto myslí, že romány o druhej svetovej vojne už vyčerpali všetky témy, opakujú sa a nemajú viac čo povedať, mal by si prečítať práve Brodeckovu zprávu. Čím menej slov sa medzi postavami povie, tým viac vidieť, koľko je toho nevypovedaného a ani celé stohy papiera by nestačili na zaznamenanie utrpenia, akým si museli niektorí ľudia prejsť.

Atmosféra komiksu sa prejavuje aj vo zvolenej forme: čierna kresba odráža temnotu v dušiach obyvateľov. Majstrovsky vykreslené charaktery do určitej miery zodpovedajú aj prostrediu, v ktorom sa príbeh odohráva: v zapadnutej dedine akoby vytrhnutej z priestoru. Nie je geograficky presne umiestnená, ale Brodeck, hlavná mužská postava, prežil koncentračný tábor, takže tušíme, že sa odohráva tesne po druhej svetovej vojne.

Na začiatku príbehu dostáva Brodeck za úlohu napísať správu, v ktorej by vysvetlil, ako bol zavraždený muž, tajomný cudzinec rozhodnutý ostať bývať v dedine. Brodeck sám nebol svedkom vraždy, poznal však okolnosti, za akých k nej došlo vrátane páchateľov.

V priebehu deja sa stretáva s obyvateľmi, robí si poznámky, spomína na vlastný kontakt s mužom a tiež na extrémne udalosti nedávnej minulosti. Brodeck sa totiž vrátil po vojne domov z koncentračného tábora, miesta takého nepochopiteľného, že preživší získava stigmu.

Zatiaľ čo je kresba na väčšine stránok civilná, zameraná na štúdium charakterov, scény z koncentračného tábora sú plné hrôzy, utrpenia a šialeného násilia. Nacistickí vojaci sú nakreslení ako monštrá akoby z iného sveta, ich vizualita je desivá príšernými tvárami aj proporciami: sú o dosť väčší ako ostatné postavy.

Minimalizmus slov, maximum emócií

Tak ako je dej plný temných udalostí, aj ľudia reagujú svojou mimikou, gestami, pohľadmi a konaním. Celkovo sa v komikse nevyskytuje text na každom paneli. Dialógy sú využívané tak, aby si čitatelia museli domýšľať kontext a predstavovať si, čoho sa týkajú. Komunikuje sa v náznakoch, bežné sú zamlčané súvislosti, odkrývajú sa postupne a pozvoľna.

Mnohé ostáva nevypovedané aj po dočítaní a dlho doznieva, pretože také je aj zlo, neustále prítomné v životoch ľudí. Berie na seba rôzne podoby, nie nevyhnutne len ako násilie, hoci ani toho nie je málo. Zákernosť, perfídnosť, zbabelosť, snaha pripísať vymyslenú vinu druhému človeku, spojenie komunity proti jednému členovi, vylúčenie člena spoločenstva z bežného života. Bezprávie vie získať toľko rôznych foriem, až z toho mrazí.

Dej zvyčajne plynie v tichu, čo umocňuje zasnežená krajina. Obrázky bez textu lákajú listovať stranami rýchlejšie, no na precítenie atmosféry je lepšie nechať na seba pôsobiť ilustrácie chladnej krajiny. Tam, kde absentujú slová, naberá na význame výraz.

Manu Larcenet venuje mimoriadnu pozornosť kresbe tvárí, zrkadlí sa v nich ťažký život v dedine na konci sveta, kam napriek takmer úplnej izolácii nájdu cestu nacistickí vojaci. Tváre plné vrások, bez radosti, avšak plné nenávisti, obáv, strachu, hnevu, úzkosti, neistoty, odmietania. Títo ľudia vo svojich životoch veľa šťastia nezažili.

Osobitný záujem prejavil ilustrátor v kresbe koní, sú nakreslené mimoriadne realisticky, hoci to ani nebolo potrebné. Ku koňom mal špeciálny vzťah aj zavraždený cudzinec obľubujúci maľovanie portrétov a krajiniek. Larcenet tu ukazuje svoje majstrovstvo a znalci umenia by určite našli odkazy na popredných maliarov európskeho umenia, ich zoznam nakoniec uvádza v závere aj sám autor.

Ako sa nestať obeťou

Brodeck si uvedomuje, aké bremeno naňho naložila komunita. Očakáva sa od neho, že prostredníctvom správy budú páchatelia zbavení viny a je mu jasné, čo by sa s ním a jeho rodinou stalo, ak by zlyhal. Snaží sa napísať objektívny text, lenže aj toto úsilie začne postupne prekážať, pretože vykonanie vraždy je jednoducho príliš, nedá sa len tak poprieť alebo zabudnúť, obzvlášť ak bude navždy zachytené slovami.

Ukazuje sa tu aj pasca uvažovania o komunite. Láka predstava, že tu vie každý všetko o iných ľuďoch, lenže vôbec to tak nemusí byť. O zavraždenom cudzincovi sa nevie takmer nič, jednoducho prekážal svojím neznámym pôvodom, príjemným vystupovaním a priateľským správaním.

Susedia sa navzájom poznajú len povrchne, v skutočnosti sú tajnostkárski, podozrievaví, ich správanie je v zlomových okamihoch skôr toxické ako solidárne.

Brodeckova zpráva je hlbokou sondou do rozlíšenia, čo robí človeka človekom a kde je hranica, kedy sa začína beštiálnosť. Dalo by sa uvažovať aj o tom, ako vina súvisí s pamäťou, osobitne s jej písanou podobou. A tiež, či je vôbec možné ostať v spoločnosti tých, pre ktorých sa násilie stalo akceptovateľnou súčasťou každodennosti. V istom okamihu už totiž nestačí vnútorný exil, ten by sa mohol postupne premeniť na šialenstvo.

Typ komiksov, akým je aj Brodeckova zpráva, vyslovene vyzýva na pomalé a sústredené čítanie spojené s uvažovaním. Kladie čitateľské nároky, a hoci si niektorí toto dielo kúpia možno pre exkluzívne vyhotovenie (kniha má pozdĺžny tvar a je zasunutá v tvrdom obale) ako zberateľský kus, určite bude bližšie tým, ktorí rozumejú tomu, že súčasťou ľudstva je aj neustála prítomnosť zla a porozumieť mu neprináša vždy vytúženú úľavu.

Ján Blažovský