Brian May, Patrick Moore, Chris Lintott, Hannah Wakeford: Bang! Úplná história vesmíru (prel. Jaromír Petržala, Slovart 2024)
Aj úžas z hviezdneho neba nad nami môže byť informovaný. Pripravte sa na cestu vesmírom po veľkom tresku. Miliarda rokov je ako minúta a vzdialenosti sú nepredstaviteľné. A to ešte stále nevieme všetko.
Inventúra toho, čo vieme
Zo štvorice autorov vesmírneho bestselleru je najzaujímavejší Brian May, gitarista zo skupiny Queen. Ide vlastne iba o pikošku. Ani ďalším z autorského tímu vesmírneho bestselleru nechýba kompetencia či vytrvalá snaha prerozprávať vedecké poznanie bežným smrteľníkom. Vesmír – fascinujúci a krásny – je naším domovom, hoci jeho rozmery sú nad imaginárne schopnosti ľudskej mysle.
Od prvého vydania knihy v roku 2006 došlo k pokroku v mnohých oblastiach astronómie, pomohli mu nové ďalekohľady i technológie. Dokonca sa zdá, že astronómia stojí na prahu ďalšej revolúcie. „Je vhodný čas, aby sme si urobili inventúru toho, čo vieme (a nevieme) o vesmíre, ktorý nás obklopuje.“
Súbor teórií o big bangu je teóriou a virtuálnym modelom skonštruovaným v súlade s dostupnými dôkazmi získanými pozorovaním a meraním vesmíru. Pojem veľkého tresku vznikol paradoxne zásluhou jeho veľkého odporcu. Fred Hoyle v rozhlasovom vysielaní v roku 1949 tvrdil, že súčasné pozorovania sú v rozpore s teóriami vyžadujúcimi, aby všetka hmota vznikla „v jednom big bangu“.
Postupne sa teória veľkého tresku presadila proti hypotéze stacionárneho vesmíru. Dôležitou okolnosťou jej víťazstva vo vesmírnej polemike bol objav kozmického mikrovlnného žiarenia – odtlačku uchovaného po celý čas existencie vesmíru trvajúci miliardy rokov.
Zlomky sekúnd a miliardy rokov
Kým v ľudských dejinách sa moríme s predstavou tisícročí a v pradejinách Zeme sa posúvame k miliónom, pri rozprávaní o histórii vesmíru sme „vystrelení” do miliárd rokov.
Aj za to, že dnes sedíme vo svojej obývačke so zaujímavou knihou v ruke, vďačíme tomu nepredstaviteľne krátkemu okamihu pred takmer štrnástimi miliardami rokov. Po tzv. Planckovom čase (10-43 sekundy) sa chaotický, takmer nekonečne hustý vesmír začal rozpínať a rozširovať až do podoby, ktorú pozorujeme dnes – vrátane bledomodrej bodky, na ktorej sa nachádzame.
V okamihu big bangu vznikol priestor, hmota i čas. Nemá zmysel hovoriť o čase pred big bangom. Ako vtipne poznamenávajú autori knihy, tento paradox vám nevysvetlia Shakespeare ani Einstein, hoci „spojenie týchto dvoch osobností by mohlo byť zaujímavé“.
Nezmyselné je pýtať sa aj na miesto veľkého tresku. „Big bang sa odohral všade, a teda neexistuje nejaký centrálny bod.“
Kapitoly v kronike vesmíru sú trvaním času neuveriteľne rozdielne. Kým v milióntine sekundy vznikali kvarky, protóny, neutróny a jadro hélia, vesmír sa sprehľadnil za 400-tisíc rokov, prvé hviezdy vznikali po 200 miliónoch rokov a galaxie po troch miliardách.
V nepredstaviteľných časových údajoch sa odohráva aj predpokladaná budúcnosť vesmíru. Za dvadsať miliárd rokov sa Slnko môže stať „bielym trpaslíkom“ a v ďalších mocninách tisícročí budú vesmíru dominovať čierne diery. Aj tie sa vyparia a vesmír prejde do fotónového veku, stavu s extrémne nízkou energiou.
Príťažlivým obohatením knižnej histórie vesmíru sú fascinujúce obrázky (z pozemských i vesmírnych teleskopov) prinášajúce vzdialené svety do oka čitateľa. Kniha, ktorá sa v podtitule chváli prívlastkom úplná, môže pôsobiť podozrivo. Našťastie tu prívlastok sedí. Okrem toho sú výsledky poctivej vedeckej práce sprístupnené čitateľovi prehľadne a atraktívnymi spôsobmi. Náš úžasný megadomov si pozornosť v tomto štýle zaslúži.
Ľubomír Jaško