Vychádza menej titulov, ale za vyššie ceny, nádejou sú mladí čitatelia
V akom stave je knižný trh v najsilnejšej ekonomike Európy? Keď sa pozrieme na čísla, nevyzerajú nijako oslnivo. Predalo sa menej kníh než pred rokom. Nie dramaticky menej, ale dosť na to, aby to bolo cítiť. Hoci Nemci stále čítajú, klesajúci počet predaných výtlačkov sa prejavil už v roku 2024 a pokračoval aj v ďalšom. Paradoxne trh neskolaboval, ale celkovo si dokonca polepšil. Rastúce náklady na papier, tlač, distribúciu a energiu totiž vytlačili ceny smerom nahor, takže celkový obrat vyzeral o niečo optimistickejšie. Rok 2025 by sa dal najlepšie zhrnúť do vety: „Predávame menej, zarábame približne rovnako, pracujeme viac.“
Vydavatelia sa to snažia kompenzovať kvalitnejšími edíciami, lokálnymi akciami a komunitnými programami. Kamenné kníhkupectvá, ktoré sa podieľajú už len polovične na celkovom obrate, nie sú len predajné miesta. Stali sa z nich kultúrne centrá, kde sa organizujú autorské čítania, večery s vydavateľmi a regionálne festivaly.
Trh zachraňujú verní čitatelia a mládež
Čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že knižné Nemecko žije z dvoch viditeľných táborov čitateľov. Starší, konzervatívnejší tábor ostáva verný klasickým kníhkupectvám, vôni papiera a pomalému obracaniu strán. Pre nich kniha nie je len predmet. Je to umelecký artefakt, ktorého sa dotýkajú s bázňou. A ich protipól reprezentuje generácia, pre ktorú je text na displeji niečo úplne prirodzené. Číta na zastávke, v električke, medzi dvoma prednáškami či v pauzách v práci. Mladí nepotrebujú kontakt s papierom, aby mali pocit čitateľskej intimity. Pre nich je e-kniha neoddeliteľnou súčasťou ich sveta.
V skupine šestnásť-dvadsaťdeväťročných sa prejavujú neprehliadnuteľné trendy. Tínedžeri nakupujú knihy čoraz častejšie preto, že príbehy sú pre nich únikom od informačne preťaženého online priestoru. Instagram a najmä TikTok stále určujú trendy, ale sila sociálnych sietí sa pretavila do dvoch protichodných javov. Na jednej strane stále stačí jedno virálne video a debut sa premení na bestseller, na druhej strane rastie túžba po digitálnom detoxe. Tento paradox vytvára nové publikum, ktoré sa inšpiruje virtualitou, no v tichu hltá knihy, ktoré ich dokážu naozaj osloviť. Sociálne siete tak nie sú diktátom, ale akýmsi kompasom, ktorý len ukazuje možné smery.
Top mená v rebríčkoch miluje aj Slovensko
Za knihami, ktoré tento rok najviac rezonovali, sú mená, ktoré pozná každý knihomoľ. Rebecca Yarros so sériou Empyreum vytvorila nový svet fantastiky, ktorý čítajú aj tí, čo bežne tento žáner nevyhľadávajú. Sebastian Fitzek svojimi románmi dokazuje, prečo je psychotriler nemeckým súrodencom adrenalínu. A nakoniec Caroline Wahl s románmi 22 dráh a pokračovaním Sila vetra 13 pripomínačitateľom, že banálne príbehy o živote môžu byť rovnako silné ako dobrodružné ságy. A všetci traja sa tešia záujmu nielen nemeckého, ale aj slovenského publika.
Zaujímavosťou ostatných rokov je, že na trhu dominujú tituly, ktoré nie sú novinkami a predávajú sa výborne aj po dlhšom čase. Vlani predstavovali takmer päťdesiatsedem percent celkového obratu. Absolútne čísla však vedia byť zradné, pretože stačí jeden hit a všetko je úplne naopak. Dôkazom toho sú memoáre nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Sloboda, ktoré výrazne posunuli čísla predajnosti v oblasti literatúry faktu. V rámci tejto kategórie živoria kedysi mimoriadne obľúbené bedekre. Vydavateľstvá napriek mimoriadnej snahe ešte stále nestihli aktualizovať, čo sa zmenilo po covide a kto všetko v rámci cestovného ruchu prežil. Do budúcnosti sa asi presadia sprievodcovia s tipmi na zážitkovú turistiku, lebo aktuálne informácie aj tak každý hľadá online.
Čo sa týka formátov, e-knihy sa stabilizovali. Ich podiel už roky výrazne nerastie, ale ani neklesá. Oveľa dynamickejšie rastú audioknihy. Nemci si ich púšťajú pri všetkom: pri varení, šoférovaní, pri joge, prípadne aj pri prechádzkach so psom. Hlas interpretov sa stal takmer rovnako dôležitý ako text. Je to dlhodobo najstabilnejší rastový segment a rok 2025 v tom len pokračuje. Ich predaju pomáha skutočnosť, že nemecký Amazon ponúka na jednom mieste tlačený titul, e-knihu a cez portál Audible aj audio verziu.
Knižné veľtrhy a akcie sa radikálne menia
Ako ste si už mohli pred časom na stránkach nášho magazínu prečítať, knižný veľtrh vo Frankfurte sa viac otvoril verejnosti a stal sa tak trochu najväčším kníhkupectvom sveta. V čase, keď je spoločnosť značne unavená z informačného pretlaku, čitatelia hľadajú niečo, čo ich obohacuje, nie ďalší argument do debaty. Namiesto veľkolepého pavilónu, kde sa posledné roky odohrávali diskusie s politickými a literárnymi špičkami, vznikla hala venovaná žánrom, ktoré sú najmä u mladého publika na vzostupe, či už to boli fantasy romány, young adult, alebo rôzne klony romantickej literatúry. Aj kontakt s autormi bol bližší, keď títo na vybraných miestach celé hodiny podpisovali svoje knihy a krátko komunikovali s fanúšikmi.
Lokálne knižné akcie, akou bol napríklad AugsBuch v Augsburgu, ukazujú, že do popredia sa začína dostávať fenomén, ktorý poznáme dobre aj na Slovensku – self publishing. Ľudí, ktorí nielen píšu, ale svoje diela publikujú na vlastné náklady, je čoraz viac. Ukazuje sa totiž, že Nemecko nechce len fitzekovskú brutalitu, ale aj príbehy zahalené vášňou. Čím sú temnejšie, tým lepšie. A keďže domáce ságy sú bohatým zdrojom inšpirácie, vypĺňajú najmä autorky aj túto sféru. Zaujímavosťou je, že niektorým z nich sa mimoriadne darí aj marketingovo a sú často úspešnejšie než klasické vydavateľstvá.
AugsBuch potvrdil, že medzi napísaním knihy a jej finálnou podobou sú dôležité medzistupne, bez ktorých kvalitná kniha jednoducho nevznikne. Pozornejší návštevníci preto nemohli prehliadnuť niekoľko stánkov, ktoré ponúkali redaktorské, ale aj grafické práce.
Lesk a bieda umelej inteligencie
Pri prehľade knižného trhu nemôžeme vynechať tému umelej inteligencie. Nemeckí vydavatelia na jednej strane pripúšťajú, že im veľmi pomáha pri čítaní a vyhodnocovaní čoraz väčšieho počtu prichádzajúcich rukopisov, ale na druhej strane by chceli nejako ochrániť autorské práva zdrojov, na ktorých si zdokonaľuje svoje schopnosti. V skratke však možno povedať, že v súčasnosti je už zrejmé, že jej používaniu sa nevyhneme. Otázkou je dnes už len to, či je poslušným džinom, alebo sme otvorili novú Pandorinu skrinku. Zatiaľ máme akú-takú nádej, pretože sama nevie nič vymyslieť. Otázkou ostáva dokedy.
Róbert Dyda