Práve čítam poviedky Richarda Pupalu v knihe Druhý čierny zošit a premýšľam nad tým, či je pre môj čitateľský zážitok dôležitejšia atmosféra prostredia, alebo príbeh. Lebo v jeho prípade by tie príbehy ani nemuseli existovať, akoby som ich už čítal. Ale príbehy sa opakujú. Ale to, ako vie vystihnúť atmosféru beznádejného petržalského bytu či charakterizovať na pár riadkoch tupú slovenskosť dediny kdesi pánubohu za chrbtom, je zábavné.
