Shari Franke: Dom mojej matky (prel. Barbora Vinczeová, Tatran 2025)
Za úsmevmi z videí na sociálnych sieťach sa môže skrývať utrpenie
Shari Franke sa rozhodla vyrozprávať desivý príbeh vlastnej rodiny, jej kniha Dom mojej matky je dôležitým, no surovým svedectvom utrpenia, ktoré museli dlhé roky zažívať ona a jej päť mladších súrodencov.
V rodine Frankeovcov nikdy nebol pokoj, Shari opisuje matku Ruby ako despotickú osobu, samozvanú sväticu všetkých matiek, všetci ju museli poslúchať na slovo, neváhala používať fyzické tresty. Obrovský zlom však nastal v roku 2015, keď Ruby nahrala na YouTube svoje prvé video a svoj kanál nazvala Osem pasažierov. Premenila život detí a manžela „na bizarnú reality šou pre svojich apoštolov na sociálnych sieťach“. Celú rodinu vystavovala „zvrátenej interpretácii trestu a zločinu až do chvíle“, keď jej nová kamarátka sektárka Jodi Hildebrandtová tento režim „neokorenila novými desivými príchuťami sadizmu“.
Ruby sa premenila na zaslepenú a oddanú nasledovníčku sekty ConneXions, hltajúcu každé jej slovo. Spoločne sa zbavili Rubinho manžela a pomaličky zasievali deťom do hláv nebezpečné myšlienky. Keď ich v roku 2023 konečne zatkli, mohli sa začať všetci „uzdravovať“. Shari vie, že to bude ťažký proces, no jej nádej a odhodlanie sú obrovské.
Deti ako majetok
Kanál Osem pasažierov mal v rokoch najväčšej slávy milióny odberateľov, dnes sú však už videá stiahnuté z internetu a obe ženy odsúdené na dlhé tresty vo väzení. Frankeovci boli oddaní členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Rodičia aj deti vyrastali v silnej viere, priam dogmatickej, o čom svedčia aj mnohé autorkine vyznania, keď opisuje seba, vlastné vnímanie a uvažovanie. Životným snom Ruby bolo priviesť na svet čo najviac detí a udržiavať obraz bezchybnej rodiny. No pod nánosmi lesku videí sa ukrýval prísny režim, extrémna disciplína, zákazy a príkazy.
Shari pri opisovaní udalostí drží emócie často na uzde, no i tak cítime ich váhu. Vzhľadom na výchovu a psychický i fyzický teror, ktorý odmala zažívala, z nej vyrástla úzkostná a zlomená bytosť. Nevedela sa vymaniť spod matkinho vplyvu, svojím spôsobom ju ľúbila a túžila po jej uznaní. Keď sa osamostatnila a precitla, vedela, že musí niečo urobiť, no orgány zodpovedné za ochranu maloletých mali vzhľadom na platné zákony zviazané ruky. Až keď Rubine a Jodine videá prerástli do šialenstva, bolo možné konať.
Hoci ide o skutočný príbeh, aj tak nás autorkino rozprávanie privádza do nemého úžasu a rozum nechce prijať, čo číta a vníma. Autorka neidealizuje ani seba, ani svoju rodinu. Jej matka nie je iba monštrum, je zároveň človekom uviaznutým v extrémnych kultúrnych rámcoch a presvedčeniach, ktoré jej boli odmalička vštepované mormónskou komunitou. Shari Franke vystupuje v knihe ako zraniteľná, no zároveň mimoriadne odvážna žena, ktorá sa rozhodla povedať pravdu aj napriek strachu zo spoločenského odsúdenia. Medzi silné momenty knihy patria aj tie, v ktorých Shari opisuje, ako sa postupne zbavuje vnútorných bariér a viny, ktorá jej bola od detstva vštepovaná.
Dôležitý apel na spoločnosť
Dom mojej matky je nielen osobnou spoveďou, ale aj dôležitým spoločenským dokumentom. Osvetľuje mechanizmy moci, manipulácie a zneužívania, ktoré číhajú za fasádou „dokonalých“ rodín, obzvlášť dnes v čase sociálnych médií. Desivý príbeh tejto rodiny priam nabáda, aby sme si viac všímali, čo sa deje okolo nás, a ak sme fanúšikmi nejakých rodinných kanálov, zbystrime pozornosť, lebo niekde vzadu v izbe sa môže objaviť dieťa, trebárs kľačiace za trest v kúte alebo so strhnutým obočím.
Ivana Zacharová
Shari Franke: Dom mojej matky (prel. Barbora Vinczeová, Tatran 2025)