Ocean Vuong: Na Zemi sme na chvíľku nádherní (prel. Miroslav Bellay, Lindeni 2024)
Ocean Vuong, laureát ceny T. S. Eliota za poéziu, svojím románom Na Zemi sme na chvíľku nádherní reflektuje viacero dôležitých tém: vojnu vo Vietname a s ňou spojené traumy, emigráciu, vyčlenenie zo spoločnosti, dospievanie v sociálne znevýhodnených podmienkach, rasovú nenávisť či inakosť – sexuálnu, generačnú, etnickú. Môže sa zdať, že si toho naložil veľa, no netreba mať obavy, svoje dielo dokázal dobre ukočírovať a výsledkom je kniha, pri ktorej čítaní vám stisne srdce, a zároveň budete očarení krásou jazyka a silou príbehu.
Hrdina románu prezývaný Psíček sa, rovnako ako autor, narodil vo Vietname a v ranom veku emigroval s matkou Rose a babičkou Lan do Spojených štátov za vidinou lepšieho života. Vuongov román má epištolárnu formu, ide o siahodlhý list syna matke, v ktorom odkrýva rodinnú históriu. Berie nás do vojnou zmietaného Vietnamu, čerpá zo spomienok starej mamy a hovorí o veciach ťaživých, surových, trpkých. Rovnako srdcervúce sú jeho vlastné spomienky na detstvo a dospievanie. Opisuje nám aj pohľad na svoj aktuálny život spisovateľa. „Podstatou písania je to, že človek klesne k zemi, že mu svet láskavo ponúkne nový uhol pohľadu, širší obraz vytvorený z drobností…“
Keď slová strácajú dych
Život v Amerike s matkou samoživiteľkou a starou matkou, traumatizovanými vietnamskou vojnou, nebol pre rozprávača vôbec jednoduchý. V matke sa bili dve osobnosti, jedna ho vrúcne milovala, druhá surovo bila. „Nie je fér, že slová bytie a bitie sú si také podobné.“ Ale necítime k nej nenávisť, rozumieme jej a chápe ju aj – dnes už dospelý – rozprávač. Aby toho nebolo málo, v škole sa Psíček nevyhol šikanovaniu za to, že je Vietnamec, že pôsobí na chlapca príliš zženštilo a navyše je neustále oklieštený strachom, ktorý na neho prenášajú matka s babičkou. Všetci traja protagonisti svojím vlastným spôsobom bojujú s jazykom a pamäťou.
Pre Rose a Lan je nemožné vyjadriť prežitú traumu v cudzom jazyku, ktorým pre ne stále angličtina je, a pre rozprávača spisovateľa je zas problém hovoriť a písať v jazyku svojich predkov. Matka aj po emigrácii zostala uväznená vo vietnamskej komunite, je traumatizovaná, nenaučila sa nový jazyk, nevie čítať. Synov list si teda nikdy neprečíta. Dôležitou súčasťou príbehu je tínedžerský milostný vzťah medzi Psíčkom a jeho kamarátom, typickým bielym americkým chlapcom – úplným opakom rozprávača. Ich vzťah je vášnivý, zakázaný, trpkobôľny, podčiarknutý neistotou a neustále prítomným smútkom, ktorým je prešpikovaný celý román. Autor stavia vzťah medzi dvoma chlapcami do protikladu so skúsenosťami matky a starej matky, ich posttraumatickým syndrómom a strachom.
Srdcervúce, nežné, originálne
Vuongov jazyk je očarujúco poetický, prózu naplnil lyrickými vsuvkami a úvahami, azda aj preto je tento neveselý príbeh ľahšie zvládnuteľný. Opisné pasáže pôsobia veľmi realisticky, sú nápadité a originálne. Autor s pôsobivou invenciou prepletá nitky príbehu, plynulo prechádza medzi obdobím vojny vo Vietname a životom v USA. Do svojho románu vložil aj obžalobu spoločnosti, poukazuje na ťažké životné podmienky hispánskych robotníkov či vietnamských žien pracujúcich v nechtových salónoch.
Nedajte si ujsť tento mnohovrstvový román, je výnimočný príbehom, štylistikou aj jazykovými prostriedkami. „V čase putujeme po kruhových trajektóriách a od epicentra sa vzďaľujeme iba preto, aby sme sa k nemu po ďalšom kruhu opäť vrátili.“
Ivana Zacharová
Ocean Vuong: Na Zemi sme na chvíľku nádherní (prel. Miroslav Bellay, Lindeni 2024)