Agata Christie, Benjamin von Eckartsberg: Vražda v Orient Exprese (prel. Anna Blahová, Slovart 2024)

V detektívnom žánri, rovnako ako v iných žánroch, existujú kanonické diela, ktoré pozná takmer každý, kto detektívky číta, a povedomie o nich existuje aj u neznalcov. Vplyv diela pritom nemusí nevyhnutne spočívať len v počte čitateľov, ale aj v spôsobe, ako bol vyriešený zločin. Román Vražda v Orient exprese kombinuje obidva spomenuté rozmery. Vydaný pred deväťdesiatimi rokmi neustále priťahuje nových fanúšikov a tiež tvorcov adaptujúcich knihu do rôznych médií. Vydarenou adaptáciou je aj komiks nakreslený realistickým, no temným štýlom.

Najpopulárnejšia dáma v literatúre

Zvykne sa tvrdiť, že Agatha Christie (1890 – 1976) patrí medzi najpredávanejšie autorky a autorov v dejinách literatúry a v počte predaných kníh jej konkuruje len William Shakespeare. Dôvodom obľúbenosti jej početných románov, poviedok a páru divadelných hier je predovšetkým určitá nadčasovosť postáv. Prepracovaná psychológia, dôraz na vnútornú motiváciu vedúcu k zločinu, atraktívne umiestnenie deja a pomerne zložité okolnosti vrážd lákajú už desaťročia nových a nových čitateľov. Pozoruhodné sú aj vyriešenia prípadov, ich originalita vie vždy nanovo vyvolať údiv nad imagináciou autorky. Od roku 1971 jej prináležal titul „Dáma britského impéria“ udelený kráľovnou Alžbetou II.

Na úspechu anglickej „kráľovnej zločinu“ má určite zásadný podiel aj obľuba jej diel vo filmovom priemysle, pretože filmové a seriálové adaptácie sú v súčasnosti mimoriadne vďačné a triumfujú u divákov. Len minulý rok sme mohli vidieť veľkorozpočtový film Prízrak v Benátkach, rok predtým Smrť na Níle a v roku 2017 aj Vraždu v Orient Exprese, pričom vo všetkých menovaných stvárnil legendárneho detektíva Hercula Poirota herec Kenneth Branagh. Pre množstvo fanúšikov však bude najlepší interpret Poirota už navždy David Suchet, ktorý stvárňoval belgického samoľúbeho mužíka viac ako dekádu, hoci vo svojom portfóliu majú túto postavu aj iní známi herci.

Okrem filmových a seriálových adaptácií existujú aj rozhlasové verzie a audioknihy, no a nedávno bol v slovenskom preklade Anny Šikulovej vo vydavateľstve Slovart vydaný komiks Vražda v Orient Exprese. Scenár napísal nemecký tvorca komiksov Benjamin von Eckartsberg, ilustrácie nakreslil umelec čínskeho pôvodu Cai Feng vystupujúci pod pseudonymom Chaiko. Nie je to pritom ich prvá spolupráca, vytvorili aj sériu komiksov Kronika nesmrteľných podľa rovnomennej série spisovateľa Wolfganga Hohlbeina.

Uviaznuť vo vlaku s vrahom

Komiks sa začína drámou odohrávajúcou sa v minulosti: plukovník Armstrong spácha samovraždu vo svojom dome pri prezeraní detských kresbičiek. Netušíme prečo, no prvé strany vytvoria atmosféru zlovestných udalostí, ktorých budeme neskôr pozorovateľmi. Iniciatívu tu preberá ilustrátor Chaiko, ktorý komponuje scény bez slov v tmavých farbách a čitateľom je zrejmé, že sa stali svedkami tragédie celej rodiny. Detaily ako fotografia manželov, prázdna postieľka, vrásky na očiach, na mužovi vidieť, že nesie bremeno, s ktorým sa nedokáže vyrovnať.

Hneď v nasledujúcej scéne odohrávajúcej sa na lodi plávajúcej zo Sýrie do Istanbulu sa objavujú prví účastníci deja. Hercule Poirot si vypočuje tajomnú vetu zamilovanej dvojice, kde žena hovorí mužovi: „Ešte nie, neskôr. Až keď bude po všetkom.“ Vzápätí sa Poirot stretne s majiteľom vlaku Orient expres, ktorým sa má prepraviť do Európy. Detektív dostane miestenku muža, ktorý zmeškal nástup, a začína sa cesta plná tajomstiev. Aj v zobrazení vlaku vidieť dôslednosť ilustrátora, keď pozorujeme štart zahalený parou a následne šmuhy krajiny, čím sa prejavuje rýchlosť lokomotívy ťahajúcej luxusné vagóny.

Počas cesty jeden z pasažierov, pán Ratchett, vysloví podozrenie, že bude zavraždený a požiada Poirota, aby ho chránil. Ten odmietne, niektoré ponuky sú pod jeho úroveň, a nechce sa nimi zaoberať. Počas noci počuje detektív čudné zvuky, vyzrie von z kupé a vidí ženskú postavu kráčajúcu v červenom kimone s kresbou čínskeho draka. (Len pre zaujímavosť uveďme, že prvé nemecké vydanie románu nieslo názov Žena v kimone.) Neskôr počuje ešte ďalšie zvuky, ale nevie identifikovať ich zdroj.

Na ďalší deň sa nájde mŕtvola pána Ratchetta a majiteľ vlaku poverí Poirota vyriešením vraždy. Situáciu robí hrozivou fakt, že vlak uviazol na snehom zapadnutej koľaji. Pomoci môže trvať dni až týždne, kým sa k cestujúcim dostane, a nezdá sa pravdepodobné, že vrah unikol pešo uprostred lesov. Pochmúrny prípad odohrávajúci sa v zasneženom izolovanom prostredí je nakreslený zručne, realisticky a vyvoláva stiesnenú atmosféru zdanlivo neriešiteľnej záhady.

Psychologická štúdia postáv

Samotný akt vraždy zobrazený nie je, vidíme však zohavené telo obete. Obhliadka ukáže, že podľahol útoku nožom, na jeho tele sa našlo dvanásť bodných rán. Dôležitými sa javia nájdené stopy: rozbité vreckové hodiny ukazujúce čas 1:15, vreckovka s iniciálnym písmenom H a zhorený list. Predmety sú nakreslené až akoby naliehavo a v čitateľovej predstavivosti vytvárajú akési háčiky, na ktoré sa nechá rád chytiť, pretože klasické detektívne príbehy si vyžadujú pristúpiť na túto hru. A čitatelia na to radi reagujú, pretože presne tento typ návnady očakávajú a spolu s výstredným belgickým detektívom sa púšťajú do riešenia zdanlivo nemožnej záhady.

Výsluchy prebiehajú v izolovanom prostredí vagónov a od tohto okamihu sa aj kresba sústreďuje na jednotlivé postavy a ich vzťahy. Ako kľúčová sa začne prejavovať psychológia účastníkov vyšetrovania. V tvárach sa odráža smútok, hnev, frustrácia, prekvapenie, dokonca určitý stoicizmus. Muži a ženy majú svoje tajomstvá a, zdá sa, že niektoré očividné okolnosti môžu byť len zinscenované. Navyše viaceré udalosti jednoducho nedávajú zmysel, hoci sa stali a majú svojich svedkov. Nastanú chvíle, keď dôjde aj ku konfliktom a aj tu kresba ostáva realistická, čitateľ je vťahovaný do problematických vzťahov a myšlienkových pochodov, pričom neustále musíme byť v strehu, pretože vrah stále nebol odhalený a je teda prítomný.

Späť ku klasike

Samotný komiks nie je príliš dlhý, je určite vhodný aj pre všetkých, ktorí sa ešte s dielom Agathy Christie nestretli. Poirot je tu zobrazený veľmi podobne, ako ho hral David Suchet. Prejavuje sa čiastočne elitársky, fajnovo, ako aristokrat, zároveň groteskne, občas prchko až neznesiteľne. A presne toto čitatelia aj očakávajú, možno sa aj tešia, ako výstredne sa zase zachová. Spočiatku sa Poirot dosť podobal na Sherlocka Holmesa, mal aj verného, trochu ťažkopádneho pomocníka kapitána Hastingsa a úlohy im celkom často zadával inšpektor Japp zo Scotland Yardu. Neskôr sa autorka od vplyvu sira Arthura Conana Doyla oslobodila a vytvorila vlastnú verziu logicky uvažujúceho detektíva zaznamenávajúceho drobnosti, z ktorých vyskladá obraz vražedných udalostí. Ľudia si ho značne obľúbili a postupne sa objavil v 33 románoch, desiatkach poviedok a dokonca v dvoch divadelných hrách.

Vražda v Orient exprese patrí medzi výnimočné diela detektívnej literatúry a prostredníctvom rôznych médií vie osloviť aj v súčasnosti. Vysvetlenie, kto je vrahom, je dodnes legendárne a každý podobný scenár nevyhnutne privedie pozornosť späť k tomuto výbornému príbehu. Prostredníctvom komiksu môže osloviť aj mladšiu generáciu a ukázať jej, aké zaujímavé myšlienkové postupy súvisiace aj s morálkou alebo psychológiou sa ukrývajú v klasickom detektívnom žánri.

Ján Blažovský