Na ukradnutej lade za nezabudnuteľným letom
Počas letných prázdnin sa na novinkových stoloch kníhkupectiev objavila aj najnovšia knižka z dielne mladého Absyntu s názvom Čik. Dobrodružný román nemeckého autora Wolfganga Herrndorfa prináša jedinečný príbeh o priateľstve, odvahe, prvej láske aj hľadaní samého seba.
V poradí už siedma absyntovka pre mladých čitateľov rozpráva príbeh dvoch ôsmakov, ktorí sa napriek svojmu veku rozhodnú vydať na letný roadtrip. Hlavným hrdinom a zároveň rozprávačom je Maik Klingenberg, ktorého mama závislá od alkoholu trávi letné týždne na klinike a otec, neúspešný podnikateľ, na výlete s mladou kolegyňou. Druhou ústrednou postavou príbehu je Čik, podľa ktorého je knižka aj pomenovaná – mladý emigrant, ktorý chodí do školy opitý, nosí si veci v igelitovej taške a s nikým sa nebaví. „Neskôr som sa dozvedel, že je Rus. Bol strednej postavy, mal na sebe špinavú bielu košeľu, na ktorej mu chýbal gombík, desaťeurové džínsy z Kiku a hnedé, neforemné topánky. Vyzerali ako mŕtve potkany.“
O tom, že svet vlastne nie je taký zlý
Rozprávanie sa začína takmer na konci dobrodružného príbehu – hneď v prvej kapitole vidíme Maika na policajnej stanici, až následne nám rozpovie, ako sa to vlastne začalo. Práve tento prvok by mal zrejme čitateľa udržať v napätí a nepustiť ho od stránok knižky, celková pútavosť príbehu je však slabšia, čo môže v prípade mladých čitateľov predstavovať problém. Čik má oficiálne vekové odporúčanie od trinástich rokov, v súvislosti s hlavným hrdinom zaujme viac zrejme chlapčenské publikum, zaujímavý pohľad však môže poskytnúť aj starším čitateľom. „Otec ma odmalička učil, že svet je zlý. A ľudia tiež. Nikomu never, nechoď s cudzími ľuďmi. To mi vždy hovorili rodičia, hovorili nám to v škole aj v telke. (…) A možnože je to pravda a deväťdesiatdeväť percent ľudí je zlých. Ale zvláštne na tom je, že na našej ceste sme s Čikom stretli výlučne to jedno percento ľudí, ktorí boli presný opak.“
Na knižke treba vyzdvihnúť autentickosť jazyka – čitateľ môže mať pocit, že skutočne nahliada medzi myšlienky introvertného ôsmaka Maika, s ktorého pocitmi osamelosti, nepochopenia a zamilovanosti sa (nielen) čitateľ v jeho veku ľahko stotožní.
Odvaha, statočnosť a skutočné priateľstvo
Čitatelia, ktorí poznajú mladé absyntovky, sú pri týchto knižkách zvyknutí na špičkovú grafickú úpravu, originálnosť príbehu na knižnom trhu pre mladých, autenticitu rozprávania aj zmes silných tém a myšlienok. V prípade Čika platia všetky tieto prvky, posledný je však najmenej výrazný. „Mama je alkoholička. Pila, odkedy mi pamäť slúži, jediný rozdiel je v tom, že kedysi to bývalo vtipnejšie. (…) Niesol som jej ťažkú športovú tašku a povedala mi: ‚Od mamy sa toho veľa nenaučíš. Ale niečo ti predsa len poviem. Po prvé, hovoriť sa dá úplne o všetkom. A po druhé, je fuk, čo si myslia ľudia.‘“ Viac dôležitých tém vrátane alkoholizmu, domáceho násilia, bezdomovectva, sexuality či migrácie je tu načrtnutých akoby mimochodom, do hĺbky sa nevydáme ani za jednou z nich.
Za ústrednú tému knižky možno považovať úprimné priateľstvo dvoch chlapcov (a to nie je málo, doterajšie mladé absyntovky však držia latku naozaj vysoko) a ich dobrodružný výlet ukradnutým autom, ktorý je plný bizarných zážitkov, dobrodružstva aj jedinečných momentov. „Vystrčil som lakeť z okna a položil si naň hlavu. Išli sme tridsiatkou pomedzi lúky a polia niekde za Rahnsdorfom, nad ktorým pomaly vychádzalo slnko, a bola to tá najkrajšia a najzvláštnejšia vec, akú som kedy zažil.“
Tatiana Piliarová