Zadie Smith: Podvod (prel. Aňa Ostrihoňová, Inaque 2026)
Viktoriánske Anglicko ako krajina fasád, kde nič nie je také, ako sa zdá
V slovenskom preklade sme si mohli prečítať niekoľko kníh od oceňovanej autorky Zadie Smithovej. V slovenčine vyšiel napríklad román Swing Time aj zbierka poviedok Grand Union alebo zbierka esejí Voľnosť. Tentoraz siaha po historickom materiáli. Nejde však o historický román v tradičnom zmysle slova. Smithová skúma, ako vznikajú spoločenské ilúzie, prečo ľudia veria klamstvám a ako sa pravda mení na otázku interpretácie. Popri súdnom procese a spoločenskej satire je Podvod aj románom o rozprávaní, sile príbehov a o tom, že identita človeka je často výsledkom toho, čomu sa ostatní rozhodnú veriť.
Konšpirácie ako dnes
Kniha vychádza zo skutočnej udalosti, z takzvaného Tichbornovho prípadu, jedného z najväčších britských súdnych škandálov 19. storočia. Muž nižšieho pôvodu sa vydával za strateného aristokrata Rogera Tichborna a značná časť verejnosti mu uverila napriek očividným nezrovnalostiam.
Autorka upriamuje našu pozornosť na fakt, že Roger Tichborne existuje preto, že ho dobová spoločnosť potrebuje, jeho podvod je úspešný, no nie napriek kolektívnej túžbe veriť, ale práve vďaka nej. V tomto zmysle román nadväzuje na súčasné diskusie o pravde, médiách a politickej manipulácii. Hoci sa dej odohráva vo viktoriánskom Anglicku, čitateľ neustále cíti ozveny dneška, čiže spoločnosti zaplavenej konšpiráciami, mediálnymi konštrukciami a emocionálnymi pravdami, ktoré majú väčšiu silu než fakty.
Kľúčovou postavou je škótska vdova Eliza Touchetová, sesternica a hospodárka kedysi populárneho, dnes zabudnutého spisovateľa Williama Harrisona Ainswortha. Eliza sa pohybuje v literárnych a spoločenských kruhoch viktoriánskeho Londýna, no zároveň si od nich udržiava kritický odstup. Sleduje svet plný pretvárky, spoločenských rol a mocenských hier, v ktorom je často dôležitejšie tomu správnemu príbehu veriť, než poznať pravdu. Cez jej perspektívu román získava osobitú intelektuálnu aj emocionálnu hĺbku.
Eliza je ironická, skeptická, neraz protivná, no zároveň prenikavo inteligentná. Jej postavenie ženy bez skutočnej spoločenskej moci jej umožňuje pozorovať svet s odstupom, ktorý aristokrati, spisovatelia ani politici nemajú. V jej pohľade sa koncentruje hlavná téma románu, otázka, prečo ľudia túžia veriť ilúziám aj vtedy, keď poznajú pravdu. Eliza postupne chápe, že spoločnosť nestojí na faktoch, ale na príbehoch, ktoré si o sebe rozpráva.
Kolonializmus a otroctvo
Významnú úlohu hrá aj téma kolonializmu a otroctva. Do románu vstupuje prostredníctvom postavy Andrewa Bogla, bývalého otroka z Jamajky, ktorého životný príbeh pripomína koloniálnu minulosť Britského impéria a násilie, na ktorom bolo vybudované jeho bohatstvo. Cez jeho skúsenosti román tematizuje rasové a spoločenské nerovnosti, ale aj otázku identity a pamäti. Tieto kapitoly sú mimoriadne pôsobivé.
Rovnako pôsobivá je aj jazyková vrstva románu. Dialógy majú energiu a šťavu a spolu s opisnými pasážami sú pretkané jemnou satirou. Román má dickensovský nádych (Charles Dickens je jednou z postáv), ale zároveň pôsobí moderne. Nečíta sa však ľahko, Smithová uprednostňuje esejistické a intelektuálne odbočky a pozorovania. Skáče v čase aj v priestore, dej sa rozpadá do série príbehov a tematických úvah. No táto fragmentárnosť sa napokon ukazuje ako súčasť celkovej poetiky.
Smithová je majsterkou pera, z útržkov látky sa jej podarilo ušiť krásnu patchworkovú deku. Napísala dielo, ktoré je intelektuálne provokatívne, formálne odvážne a zároveň hlboko ľudské. V čase, keď sa literatúra často uspokojuje s jednoduchou identifikáciou a jednoznačným morálnym gestom, Podvod ponúka niečo oveľa vzácnejšie: neistotu, komplexnosť, nabáda čitateľa spochybňovať vlastné presvedčenia a myslieť proti prúdu.
Ivana Zacharová