Čo by ste povedali na to, keby vás vypočúval hologram? Niekto, kto nemá pocity a kladie len striktne racionálne otázky a na zavádzanie a nepresné odpovede vie v okamihu reagovať preskúmaním dostupných dát? Majú sa zločinci báť? A máme sa báť my všetci, že naše digitálne stopy sú všade, že nás Veľký Brat už dávno a podrobne sleduje? Nebuďte paranoidní, samozrejme, že sleduje.
Mihnutím oka (prel. M. Ghaniová, Lindeni 2024), sugestívny detektívny príbeh z pera debutujúcej britskej autorky Jo Callaghanovej, je znepokojujúci. Ani nie nejakou temnou futuristickou víziou detektívnej zápletky, vo svojej podstate je vyriešenie prípadu ukážkou, že na temnej strane zla vedia byť aj ľudia s ušľachtilými cieľmi.
Tým najzaujímavejším faktom príbehu je, že členom vyšetrovacieho tímu je umelá inteligencia so schopnosťou rýchleho učenia sa, ktorej hologram sa volá Lock. Neúnavný sledovateľ toku veľkých dát, sociálnych sietí, záznamov z webových kamier. Vďaka nemu sa tie slávne majstrovské interpretácie maličkostí, ktoré do detektívnej literatúry zaviedol Sherlock Holmes, pretavujú do našej skutočnej reality.
Písanie ako terapia
Britská autorka Jo Callaghan nie je typická debutantka. Aj keď v jednom z rozhovorov sa priznala, že písať začala už počas školy, donedávna svoju túžbu písať na žiadne knihy nepremenila. Na plný úväzok sa venovala a dodnes sa venuje výskumu umelej inteligencie a jej využitia v pracovnom prostredí. Popritom sama písala „do šuflíka“ a absolvovala aj kurzy tvorivého písania.
Napísať detektívny príbeh, v ktorom hrá dôležitú úlohu práve technológia AI, sa rozhodla, keď v roku 2019 umrel na rakovinu jej dlhoročný partner. Sama mala v tom čase 49 rokov a musela sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka.
Možno práve táto autentickosť, dobrá znalosť lekárskeho prostredia a schopnosť ponoriť sa do hĺbky problematiky využitia umelej inteligencie autorke pomohli stvoriť silný príbeh s prvkami inšpirovanými jej skutočným životom, v reálnych lokalitách s vlastnými pracovnými aj rodinnými skúsenosťami. Čítanie je to navyše zaujímavé aj preto, že nejde o žiadnu sci-fi víziu, ale snahu predstaviť dnešné reálne možnosti technológií.
Logika verzus inštinkt
Hádam vám neprezradíme veľa, ale tieto informácie sa ako čitateľ vlastne dozviete hneď v úvode knihy. Ovdovená slobodná matka Kat Franková je policajtkou, ktorá sa po smrti manžela vracia k vyšetrovaniu. Jej šéf ju nechce hneď zaradiť do akcie v teréne, preto ju poverí viesť pilotný program testovania využitia umelej inteligencie na analýzu neaktívnych prípadov zmiznutých osôb. Detektívka Kat tak dostáva okrem dvoch kolegov do tímu učiacu sa umelú inteligenciu, ktorá môže mať aj podobu hologramu a volá sa Lock.
Je prirodzené, že policajná intuíciou skúsenej vyšetrovateľky Kat a tvrdá dátová racionalita AI Locka sa dostávajú do iskrivého konfliktu. Ale keď sa odložené prípady dvoch nezvestných osôb, ktoré skúmajú, náhle prepoja a stanú aktívnymi vďaka Lockovým analýzam, začnú sa lámať ľady aj medzi bystrým úsudkom detektívky a umelou inteligenciou, ktorá sa učí vnímať ľudské emócie. Mimochodom, viaceré diskusie sú vtipné, dialógy medzi človekom a AI pobavia aj pre istú mentálnu jednoduchosť umelej inteligencie v otázkach ľudských vzťahov. Aspoň to odľahčuje ťaživú tému zmiznutia mladých ľudí. Prečo miznú, je dobre a uveriteľne premyslené.
Samozrejme, viac – vzhľadom na to, že ide o napínavý príbeh, neprezradíme, ale to, že román Mihnutím oka Jo Callaghanovej sa držal medzi bestsellermi aj v januári tohto roka, keď vyšiel v brožovanom vydaní a zároveň sa podľa neho začína pripravovať film, svedčí o tom, že kniha je to viac než čítavá.
Inteligencia nastupuje
To, ako vystupuje v románe umelá inteligencia, je úžasnou ukážkou presunu technologickej témy zo žánrovej sci-fi literatúry do súčasného reálneho sveta. To, čo čítame v príbehu, nie je konštruovanie nejakej utopickej či dystopickej reality vo vzdialenej budúcnosti, ale aplikácia schopností, ktoré dnes AI ponúka. Aj keď sama autorka priznáva, že niektoré prvky strojového učenia sú stále len vo vývoji, vedecké a technologické aspekty románu sú vierohodné. Väčšina schopností, ktoré AI detektív Lock má, už existuje a dá sa používať. Jedinou autorskou fikciou sú Lockove konverzačné schopnosti v reálnom čase, ktoré sú možno časovo od ich realizácie trocha vzdialené. Emocionálne ladené výpovede vníma AI dnes ešte stále strojovo a na základe napríklad biometrických dát (čo sa párkrát objaví aj v príbehu). Ale román sa neodohráva priamo dnes, skôr v neurčitej, ale dosť blízkej budúcnosti.
Vývoj je rýchly, takže strojové učenie a modelovanie hologramu Locka schopného veľmi rýchlo konverzovať aj o problémoch emocionálneho rázu a snaha pochopiť intuíciu a správanie sa človeka, môže byť do pár rokov reálne. Navyše, keď aj dnes vieme, že mnohé naše úsudky máme v hlave vyriešené v nevedomí skôr, ako sa ich rozhodneme presunúť do vedomia a verbalizovať. Preto tak funguje podprahová reklama.
Na druhej strane schopnosti AI analyzovať obrovské dáta súborov, komunikácie na sociálnych sieťach, skúmať štatistiky, modelovať rôzne postupy, vie AI už aj dnes. V tomto smere pôsobí AI detektív Lock priam až strašidelne, keďže jeho prístup je veľmi racionálny, neemočný.
Inštinkt, predsudky a budúcnosť
Prirodzene, autorka sa nevyhla viacerým diskusiám v texte o kooperácii medzi umelou inteligenciou a ľudským prístupom. S výsledkom, že kooperácia je možná pri uvedomení si, že spôsob práce AI je postavený na dátach, logike, princípoch neemočného vyhodnocovania výsledkov, kým ten náš ľudský je podstatne viac založený na emóciách, schopnosti vnímať odtienky jazyka, klamstvo. Spracovať desaťtisíce informácií zo sociálnych sietí a kategorizovať ich trvá AI sekundy, ľuďom aj týždne. Odhadnúť reakcie človeka, jeho úprimnosť či cynizmus, je vecou emocionálnej inteligencie, ktorú stroj nemá.
Kooperácia môže byť preto úspešná, ak využijeme výhody obidvoch systémov. A zdá sa, že možnosti bude Jo Callaghan skúmať aj ďalej, keďže v marci tohto roka jej vyšla druhá kniha s detektívnou dvojicou skutočnej Kat a hologramu Lock s názvom Leave No Trace.
Keďže prezrádzať veľa z detektívneho príbehu sa nepatrí, len dodávame, že kniha má ešte jeden rozmer, ktorý určite bude vzbudzovať v mnohých čitateľoch nevôľu a rozhorčenie a netýka sa umelej inteligencie. Zdá sa však, že svet vedy a výskumu nesprevádzajú len úspechy, ktoré vedú k dolapeniu zločinu. Viac neprezradíme.
Martin Kasarda