Komiks Dávida Marcina vzdáva úctu hrdinovi zachraňujúcemu Židov
Dozvedela som sa, že žiješ.
V dejinách Slovenska sa dajú nájsť mnohé príbehy ľudí, ktorí dokázali pomôcť iným takým zásadným spôsobom, že ich môžeme nazvať hrdinami. Záchrana Židov počas druhej svetovej vojny bola určite aktivitou ohrozujúcou život, o to viac môže prekvapiť, ak mladí ľudia odhalia, že mali v rodine predkov, ktorí vymysleli spôsob, ako to uskutočniť. Stalo sa to aj tínedžerovi v komikse Dozvedela som sa, že žiješ a prečítať ho je zároveň objavnou cestou k jednému veľkému románu.
Potenciál slovenského komiksu
Priaznivci slovenského komiksu už dlhšie dobre poznajú tvorbu Dávida Marcina, výtvarníka, ilustrátora, pedagóga a aktivistu v oblasti komiksovej tvorby, prostredníctvom občianskeho združenia Pomimo. Jeho diela sú pomerne rôznorodé, zamerané na detského aj dospelého čitateľa, vždy však s precíznou a prepracovanou kresbou. Rozmanitosť jeho diel ukazuje, ako sa môže autor rozkročiť medzi také odlišné témy ako vedecká fantastika, dejiny 20. storočia aj dobrodružný príbeh pre deti.
Marcin spolupracoval aj na medzinárodnej úrovni, v roku 2016 v kooperácii so scenáristom Petrom Měrkom vytvorili komiks Van Gogh 21. století. Jeho najznámejšie dielo je rozsiahly príbeh Všetky tie svety (Slovart, 2019), na ktorom spolupracoval s Jurajom Čorbom, pričom ide o špekulatívnu fikciu o vyšetrovaní bezpečnostnej hrozby spojenej s technológiami a hnutím šíriacim svoju ideológiu prostredníctvom sociálnych médií. Všetky tie svety si najviac užijú priaznivci spôsobu uvažovania o realite, ktorý je najbližší tvorbe P. K. Dicka – na úkor akcie sa rozvíjajú pochybnosti a každá nová informácia len uvádza postavy do ďalšej neistoty.
Pre Dávida Marcina je veľmi prínosná spolupráca so Soňou Balážovou, scenáristkou tvoriacou v minulosti pre časopis Slniečko, pre ktorý písala na pokračovanie komiks Zlatý zub ilustrovaný práve Marcinom. Zlatý zub neskôr vyšiel v knižnej podobe (Literárne informačné centrum, 2019) a je to hravý dobrodružný príbeh so svižnými nápadmi.
Keď sa vydavateľstvo E. J. Publishing rozhodlo vydať sériu komiksov o Nežnej revolúcii určenej pre mladých čitateľov, autorská dvojica vytvorila diel s názvom Pé Er Dé. Zámerom autorov bolo zobraziť nielen zlomové udalosti novembra 1989, ale aj fakt, že tínedžeri žili v každej dobe a mali svoje problémy, starosti a hľadali na ne riešenia im dostupnými spôsobmi.
Okrem toho je Soňa Balážová aj spoluautorkou detskej knihy Klementína, ktorú ilustrovala Aneta F. Holasová (E. J. Publishing, 2021).
Objavovanie skrytých hrdinov
Poslednou knihou, na ktorej spolupracovali Soňa Balážová a Dávid Marcin, je komiks Dozvedela som sa, že žiješ, tiež vydaný v E. J. Publishing. Vizuálne pôsobivo spracovaný komiks sa dá čítať ako milostný príbeh, objavovanie histórie vlastnej rodiny, vzdanie úcty hrdinovi zachraňujúcemu Židov počas druhej svetovej vojny. Každé kvalitné dielo vzbudzuje vo svojom čitateľstve otázky vzťahujúce sa k predkladaným témam, v tomto prípade navyše aj k vlastnému životu. Ako by sme my reagovali v podobnej situácii? Nevieme, kým nenastane, alebo sme hlboko presvedčení, že by sme sa zachovali správne? Literatúra umožňuje ľuďom vykonať audit vlastného myslenia a konania a poctivo zaujať stanovisko prinajmenej k udalostiam, ktoré sa už odohrali.
Dej komiksu sa odohráva v dvoch časových líniách, orientácia v nich je jednoduchá, pretože sú aj vizuálne odlišné. Súčasnosť je nakreslená s využitím viacerých farieb, zatiaľ čo minulosti dominujú rôzne odtiene modrej s príležitostným oranžovým alebo červeným pozadím. V paneloch prevládajú malé okienka, no občas je využitá celá dvojstrana, predovšetkým v zobrazení budov alebo mestskej architektúry. Príbeh sa totiž odohráva v dvoch mestách: v Košiciach a v Budapešti.
Dozvedela som sa, že žiješ rozpráva o mladom vojakovi Tivadarovi, ktorý pomôže židovskému dievčaťu menom Judit, zaľúbi sa do nej a postupne sa snaží pomôcť jej aj jej rodine utiecť z Košíc. V priestoroch vtedajšej tehelne sú totiž zhromažďovaní Židia s nevyhnutným osudom: po krátkom čase strávenom v tomto internačnom tábore boli odvezení do koncentračných táborov, z ktorých sa vrátili už len nemnohí.
Tivadarov pravnuk Oliver postupne zisťuje, že obdivuje svojho prastarého otca ako hrdinu, no zároveň je aj konfrontovaný s tragickým prístupom sociálnych médií šíriacich nenávisť a zlobu. Hoci je tento motív skôr okrajový, je nakreslený sugestívne a emotívne, pretože konfrontácia s agresívnym svetom internetových trollov je obzvlášť bolestivá pre mladého človeka, tak trochu rojka. Využité sú k tomu aj väčšie panely.
Ako nezahynúť
V komikse sa píše „Podľa Tóry človek zomrie až v momente, keď sa zabudne jeho meno…“. Tivadar zachraňuje Židov tak, že falšuje doklady, môžu tak opustiť Košice smerom do Maďarska, ktoré tvorí ich prirodzený jazykový priestor. On sám strávi poslednú časť vojny na fronte, nakreslenom dramaticky s ruinami budov a takmer krvavou oblohou. V celom komikse hrajú dôležitú úlohu emócie: sú neustále viditeľné v prejavoch postáv, vo výrazoch tvárí vidíme starosť o druhých, úzkosť, strach, príležitostne úľavu a občas niečo ako nádej. Pre mnohých, ktorí prežili holokaust, bola neskôr táto téma tabu, no komiks dokazuje, že zabudnutie nie je riešenie, o dosť dôležitejšie je, ak sa mladá generácia snaží porozumieť minulosti prostredníctvom svojich vlastných výrazových prostriedkov.
Fikcia a realita
Ako sa dozvedáme z bonusového materiálu v komikse, celý príbeh je založený na skutočných udalostiach a reálnych ľuďoch. Hlavnými postavami sú Oliver Rácz (1918 – 1997) a Katarína Nyiszli (1919 – 1996). Oliver Rácz prežil značnú časť života v Košiciach, kde počas druhej svetovej vojny zachránil Židov pred istou smrťou v koncentračných táboroch a získal za to in memoriam vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Po skončení vojny pôsobil dlhé roky ako pedagóg a spisovateľ patriaci do maďarskej literatúry na Slovensku. Neskôr sa zapojil aj do politického života a bol aktívny aj v oblasti kultúry maďarskej menšiny žijúcej vo vtedajšom Československu.
V roku 1966 vyšiel v preklade Marty Ličkovej vo Východoslovenskom vydavateľstve Košice Ráczov román Dozvedela som sa, že žiješ (v komikse ho číta Oliver), v ktorom na piatich stovkách strán opisuje svoje zážitky z Košíc, pôsobenia na fronte, v protifašistickom odboji a život po vojne. Rovnako ako v románe, ani v komikse nie je centrom beštiálnosť, krutosť a utrpenie spôsobené vojnou, ale sú to postavy a ich vzťahy k druhým ľuďom. Uvedomenie si vlastných možností pri záchrane iného človeka, riskovanie vlastnej bezpečnosti a viera v dobro sú integrálnou súčasťou morálneho nastavenia Tivadara. Hrdinov vynárajúcich sa z každodennosti je potrebné pripomínať, obzvlášť v neistých časoch, v akých sa zíde kompas ukazujúci k poznaniu, že existuje horizont dobra, ku ktorému môžu ľudia upierať zrak.
Ján Blažovský