Silvia Avallone: Čierne srdce (prel. Ivana Dobrakovová, Inaque 2024)
Len zúrivé priľnutie k životu ti pomôže začať odznova
Po románoch Odkiaľ je život dokonalý a Priateľstvo od Silvie Avalloneovej prichádza vydavateľstvo Inaque s novým titulom Čierne srdce. K napísaniu tohto diela autorku inšpirovala veľmi silná osobná skúsenosť, keď navštívila chlapčenskú polepšovňu v Bologni. Mala možnosť porozprávať sa s uväznenými chlapcami a usporiadať pre nich literárne dielne.
Zrkadlový obraz osamelosti
Do Sassaie sa treba vyštverať hore strmým kopcom z malej dediny, kde každý každému vidí do hrnca. Emilia sa po prepustení z väzenia rozhodla žiť na opustenom mieste, kam ako dieťa chodievala na prázdniny. Odsedela si šestnásť rokov, ale za čo, to sa dozvedáme až v samotnom finále. Zmeškala všetky radosti bezstarostného dospievania, o svete nevie takmer nič, ochrannú ruku nad ňou drží otec, ktorý vždy stál po jej boku, nikdy ju neodsúdil a mlčky znášal všetko poníženie, stres a strach.
Teraz nastal čas, aby sa osamostatnila a vrátila do života, čo sa sprvoti zdá takmer nemožné. A je otázne, či sa to vôbec niekedy podarí. Zakrátko po príchode do horskej osady zistí, že okrem nej tam žije dedinský učiteľ Bruno. Život sa s ním nemaznal, v detskom veku prišiel pri tragédii o rodičov. Bruno trpel ako nevinná obeť, Emilia spôsobila utrpenie iným, ale zároveň odsúdila na utrpenie aj seba. Obaja sú osamelí, hlboko zranení ľudia, ktorých osud spojí dohromady a zamilujú sa do seba. Lenže aj to najstráženejšie tajomstvo si dokáže nájsť cestu na svetlo sveta a zmariť krehkú nádej.
Svet spoza mreží
Avalloneová zaľudnila svoj román zaujímavými postavami. Dôležité úlohy zohrávajú Emiliin otec a Marta, priateľka z nápravného ústavu. Po prepustení získala diplom, dokázala hodiť minulosť za hlavu a našla si prestížnu prácu. Len zúrivé priľnutie k životu jej pomohlo začať odznova.
Autorka nám ukazuje dva podobné príbehy dievčat, ktoré sa odlišnými cestami pokúšajú vykúpiť zo svojich previnení. Aj Bruno cíti vinu, aj on túži po vykúpení, celý život sa umára myšlienkou, že mal radšej zomrieť spolu s rodičmi. Stretnutie s Emiliou ho privedie k nádeji, že si môže odpustiť, že zostal nažive.
Hrdinovia románu prežívajú náročné situácie. Príbeh rozpráva Bruno, o sebe v prvej, o Emilii v tretej osobe, podľa toho, ako si skladá jednotlivé dieliky jej príbehu. Máme možnosť nahliadnuť aj do nápravného ústavu, priestor dostávajú tínedžerky odpykávajúce si tresty. Dievčatá majú len veľmi obmedzené možnosti, až s príchodom Marty sa veci menia a niektoré môžu študovať.
Po rokoch, keď sú priateľky na slobode, uvažujú o systéme, ktorý neprihliada na to, z akého prostredia väzenkyne pochádzajú, čo ich viedlo k spáchaniu ľahších či ťažkých priestupkov. „Väčšina z tých, čo tu skončí, by nemala byť ani potrestaná. (…) Ak spoločnosť dovolí, aby si to v pätnástich dopracoval ku kradnutiu, rabovaniu, bitiu, dílovaniu, kto je zodpovedný za tento hnus? (…) Kde boli škola, sociálka, Taliansko a Európa pred zatknutím?“
Nádej stále žije
Avalloneová poukazuje na vážnu tému. Nepodsúva nám myšlienku, že vzhľadom na ťažké detstvo či zlé sociálne podmienky môžeme ospravedlniť zločiny, neobhajuje Emiliu, iba nám ukazuje jej strastiplnú cestu, na ktorej si pomaly uvedomuje nenapraviteľnosť svojho činu, a taktiež zisťuje, že aj napriek tomu by mohla začať odznova. Návrat odsúdencov do normálneho života je ťažký, ale nie nemožný. Čierne srdce je dobre napísaný a silný román o vine a odpustení, o odsúdení a spáse, o láske a priateľstve a v neposlednom rade o nádeji.
Ivana Zacharová