Andrej Kolenčík, Adrián Hnát: Nosferatu sa vracia (Monokel 2025)
Groteskný návrat hororovej legendy
Horor je ako žáner tradične spájaný s vyvolávaním pocitu hrôzy, no existujú aj diela kombinujúce horor a humor. Prečo by sa čitateľstvo nemohlo pri čítaní zabávať a prečo by zdrojom smiechu nemal byť hoci aj strach? Nemusí to byť pritom strach z príšer alebo nadprirodzených entít, ale napríklad aj strach zo spoločenského vývoja. Práve takto netradične poňatý komiks Nosferatu sa vracia sa práve objavil ako milé prekvapenie pre všetkých priaznivcov, neváhajme povedať, béčkovej tvorby.
Horor humoru svedčí
Kombinácia humoru a hororu sa osvedčila v každom médiu: vo filme, v literatúre, komikse, vo výtvarnom umení, ľudia sa radi bavia a navyše horor umožňuje rozvíjať vtipy do trochu extrémnejších polôh. Predmetom nášho záujmu je najmä komiks, uveďme teda aspoň niekoľko známych diel s touto kombináciou: Hellboy (Mike Mignola), The Goon (Eric Powell), I hate Fairyland (v českých prekladoch ako Nesnáším Pohádkov od Skottieho Younga).
Čierny humor, satiru a hororové prvky bohato využili vo svojom diele Nosferatu sa vracia vydanom vo vydavateľstve Monokel aj režisér a výtvarník Andrej Kolenčík a výtvarník Adrián Hnát. Dôvtipne nadviazali na odkaz klasického hororu zviazaného s nám blízkymi reáliami, kombinujúcimi zakonzervovanú minulosť s nie veľmi priaznivými okolnosťami súčasnosti. V nadväznosti na vizuálnu hru s nemeckým expresionizmom a tradíciu slovenského kresleného humoru vznikol zábavný komiks, ktorý ponúkne okrem zábavy aj mrazivé postrehy o období, v akom žijeme. A zdrojom strachu nie je hlavná postava, gróf Orlok, zvaný aj Nosferatu, zobrazený na každej snímke s kruhmi pod očami a ostrými, neprimerane dlhými zubmi.
Môže sa stať, že sláva raz uplynie a bohatstvo sa minie? Takáto situácia nie je neznáma ani kedysi prestížnym postavám a ocitá sa v nej aj legendárny upír. Ceny rastú, obyvateľstvo uteká za prácou do zahraničia, zdroje krvi sa vyčerpali. „Odkedy bol pri moci karpatský génius, môj majetok sa neustále stenčoval. Navyše, v mojom grófstve už nie je jediná panna, v ktorej krvi by som sa mohol okúpať. Všetky emigrovali za lepším životom na západ.“ Ako neutešene ďalej konštatuje sám Nosferatu „Sme v kríze a štát sa o nás nestará. Ako neživý vraj nemám nárok ani na dôchodok.“
Pod vplyvom hroziacej chudoby a správ o „raperovi Ej Áj, občianskym menom Majkl Konšpiratorička“ sa pobúrený upír rozhodne vrátiť na scénu ako herec, zarobiť veľa peňazí a obnoviť vlastnú reputáciu. Zameria sa na Slovensko, pretože tu sa na Oravskom hrade nakrúcal film Upír Nosferatu (1922) režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua (1888 – 1931).
Upír v kríze filmového priemyslu
Komiks je predovšetkým ostrou satirou na súčasnosť: ekonomické procesy, postavenie chudobných, spoločenská zmena, kde sa „staré“ beznádejne konfrontuje s „novým“, sociálne médiá získavajú čoraz väčšiu váhu a kdesi v tejto spleti sa nachádza filmový priemysel. Autori nastavujú Slovensku kruté zrkadlo, ich pohľad na vývoj nie je veľmi lichotivý. Po prílete do našej krajiny gróf Orlok konštatuje, že kedysi to tu vyzeralo lepšie. A ilustrácie dotvárajú neutešený obraz: rozpadnuté budovy, neporiadok, špina a ľudia prejavujúci sa dosť prízemne, hoci aj okamžitým a vulgárnym odmietavým prístupom k cudzincovi.
Nosferatu najprv začne účinkovať v reklamách, ale sníva o svojej vlastnej vízii, filme, ktorý ho spraví celebritou a zabezpečí mu pohodlný životný štýl. Rozhodne sa vycestovať do Vlkolínca a na Oravský hrad, čo spustí ďalší chaos. Koniec koncov, čo iné ako chaos čakať v kraji, kde sa ako národné menu ponúka akcia „pizza + borovička“ za 7,50 a polícia sa zaoberá prípadmi zjavenia omietkového démona.
Autori humorne a nadnesene poukazujú na problémy filmového priemyslu: financovanie, marketing, nábor členov štábu alebo dosadzovanie postáv, znovuobjavenie starých hviezd. Aj samotní filmoví tvorcovia sú predmetom komiky: sú tak trochu naivní, sčasti pozéri, ale istým spôsobom aj požadovační a sebeckí, lebo očakávajú veľa práce za minimum odmeny. „Neviem ti, žiaľ, zaplatiť, ale môžeš si to dať do portfólia. A aj na IMDB. Je to nádherná rola.“ Aby toho nebolo málo, Nosferatu za sebou necháva telá ľudí, z ktorých vysal krv, a získa si pozornosť polície. Inšpektor Hell Sing chce v snahe vypátrať sériového vraha „posledného cucfleka“ rozpútať peklo.
Kolenčíkov groteskný svet je zaplnený pomerne nesympatickými postavičkami, ktorých hlavnou úlohou je karikovať negatívne javy. K ústrednej postave však pristupuje s empatiou, čím vytvára tragikomickú postavu upíra strateného vo svete, ktorý už nepozná. Pomáha tomu aj estetika čiernobielej kresby. Nosferatu, so svojou nadmerne predĺženou hlavou, dlhými zubami a vytrešteným pohľadom je vykreslený ako postava balansujúca medzi hrozivým a komickým. Tento kontrast je základným motorom humoru v komikse – Nosferatu sa síce snaží naháňať strach, ale namiesto toho vyvoláva zmiešané pocity absurdity a súcitu. Kedysi nepochybne bol ikonickou postavou, no na opätovné vybudovanie vlastného obrazu a komerčný úspech mu už schopnosti nestačia.
Slovensko pohľadom cudzinca z minulosti
Hoci je hlavná postava upír a občas sa objavia aj scény vrážd, strašidelná atmosféra vyplýva skôr z konfrontácie s občanmi zvláštnej krajinky s názvom Slovensko. Zobrazenie obyvateľov nevyznieva v ich prospech, pôsobia zanedbane vonkajším vzhľadom aj myšlienkovým rozhľadom. Ak niečomu nerozumejú, berú to ako urážku, náprava spočíva v bitke. Na stretnutí grófa Orloka s miestnymi vo Vlkolínci vidieť výhody vizuálnej skratky: prostredníctvom hyperboly pozorujeme konanie smerujúce nevyhnutne ku konfliktu, ak sa neodhadnutá požiadavka na drink stretáva s úplným nepochopením až dezinterpretáciou. Tak ako sa prejavuje humor v ilustráciách, nájdeme ho aj v texte, kde sa spolieha predovšetkým na absurdné situácie a slovné hračky.
Zdá sa, že obyvateľstvu situácia vyhovuje a ak by sa aj dostali do sporu s okolitým svetom, stále existuje všemocná sila, za ktorú sa dá získať priazeň: peniaze. Grófa Orloka, samozrejme, mimoriadne frustruje nielen takmer každý človek, s ktorým sa stretáva, ale aj produkcia filmu, pri ktorej sa nielen pracuje, ale aj zbytočne komentuje. Opakované návaly hnevu frustráciu len prehlbujú: „Ja sa asi zbláznim! A vieš čo? Pôjdem si dať hneď teraz odrezať hlavu, napichnem sa na kôl a bude svätý pokoj.“
V diele čitateľstvo dokáže identifikovať aj odkazy na rôzne filmy tzv. béčkovej produkcie. Je to príhodná štylizácia, pretože Nosferatu sa vracia svojím spôsobom dekonštruuje hororové postupy, aby ich pretvoril do vlastného popkultúrneho mixu. Hoci by sa dalo poukázať aj na to, či sa v príbehu nevyužíva príliš veľa negatívnych stereotypov o Slovákoch, môžeme hneď namietnuť, že to tak nie je, pretože zobrazenie postáv, ich konania aj postojov je funkčné a neuráža. Práve naopak: karikatúra nastavuje zrkadlo, aké nedokážu vytvoriť ani sociálni analytici.
V tom zrkadle sa môže ocitnúť ktokoľvek, len nie je jasné, či vlastnému odrazu ktokoľvek dokáže aj porozumieť. Kto sa však chce dobre zabaviť a nie je príliš národne vzťahovačný, tomu sa komiks bude určite páčiť. Kniha najviac zaujme fanúšikov grotesky, absurdného humoru a inteligentnej satiry. A koniec koncov aj priaznivcov hororov, ktorí so zvedavosťou sledujú spôsoby, ako môžu upíri ovládnuť náš svet.
Ján Blažovský